Ruský ekonomický protiútok: Splatenie dlhov v rubľoch je bystrý krok

Na tomto zozname nájdeme krajiny Európskej únie, Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo, Japonsko, ale aj Kanadu, Švajčiarsko, Monako či Kóreu. Rozhodnutie Kremľa sa v skutočnosti zdá byť dosť prefíkané a jeho cieľom je nepriamo získať podporu zahraničných bánk.

Dvojitý problém
Väčšina ekonomických sankcií prijatých proti Rusku má za cieľ vyvolať finančnú izoláciu Ruska. Logika je to celkom jednoduchá, ako sa hovorí: peniaze hýbu vojnou. Bez peňazí by pre Rusko bolo mimoriadne komplikované pokračovať vo svojej činnosti trvalo.

Stratégia podkopania ruskej ekonomiky čiastočne funguje. Dňa 24. februára, v deň invázie, bola parita euro/rubeľ 95 (za 1 euro ste dostali 95 rubľov). Pondelok 7. marca stúpla na 148,38. Znamená to, že Rus, ktorý si chcel v Európe niečo kúpiť za 300 eur, musel 24. februára zaplatiť 28 500 rubľov a 7. marca 44 514 rubľov. Nákupný potenciál Rusov v zahraničí je preto značne znížený. Keď vieme, že tovaru sa v roku 2020 doviezlo za takmer 197 miliárd eur, zdražovanie pre nich veľmi rýchlo rastie. 



Dalo by sa predpokladať, že tu bude akási symetria, že táto devalvácia rubľa by znížila náklady na vývoz z Ruska do zahraničia a zvýhodnila ruských výrobcov v zahraničí. V snahe čeliť tomuto potenciálnemu pozitívnemu efektu sa však väčšina európskych krajín rozhodla bojkotovať ruský export. Napríklad odmietajú vydať licencie na určitý tovar. V dôsledku toho je trest dvojnásobný: dovoz klesá a vývoz je blokovaný.

Ako vyzerajú tradičné riešenia tohto znehodnocovania meny pre Rusko? Režim výmenného kurzu rubľa voči iným menám je takzvaný plávajúci režim, to znamená, že je stanovený zákonmi ponuky a dopytu na trhu. Aby sa rubeľ posilnil, musel by sa stať žiadanejším, a teda zvýšiť počet medzinárodných finančných transakcií v rubli. Tomu ale dnes uvalené sankcie zámerne bránia. Aká karta potom zostala v rukách Kremľa? Odpoveď je prinajmenšom nápaditá a inteligentná: povoliť vyplácanie ruských dlhov do zahraničia v rubľoch.

Medzinárodné banky v slepej uličke
Okrem aktérov v medzinárodnom obchode sú ľudia s pôžičkami od zahraničných inštitúcií priamo ovplyvnení medzinárodnými sankciami. Predpokladajme, že ste Rus a máte požičaných 100 000 eur od niektorej európskej banky, ktorej každý mesiac splácate 500 eur. K 24. februáru to bolo 47 500 rubľov, pričom k 7. marcu bola rovnaká suma už 74 190 rubľov. Splácanie úverov je čoraz ťažšie.

Hrozí teda masívny nárast nesplácaných platieb, čo spôsobí ťažkosti zahraničným bankám. A to je práve páka, na ktorú mieni Moskva vsadiť. Oprávnením, aby ruskí dlžníci mohli vyplácať úvery držané v zahraničí nie v miestnej mene, ale v rubľoch, ruské orgány delegujú správu a správu ich meny už nie na svoju centrálnu banku, ale na zahraničné banky.



Vezmime si náš príklad z iného uhla pohľadu. Ste európska banka a vo svojich aktívach držíte 100 000 eur dlhu vydaných ruskými klientmi s mesačnou splátkou 500 eur. Ako už bolo povedané, hodnota splátky tohto úveru medzi 24. februárom a 7. marcom nepredstavuje rovnakú sumu v rubľoch. Pre európsku banku sa to samo osebe nemusí zdať problematické, keďže v oboch prípadoch získa späť ekvivalent v hodnote 500 eur. Problém však nevyplýva z hodnoty, ale z meny. Keď banka získa túto sumu, má dve možnosti. Môže sa rozhodnúť ponechať si tieto peniaze v rubľoch, no momentálne so značným rizikom, že sa budú ďalej znehodnocovať, a teda že náhrady už čoskoro nebudú mať hodnotu 500 eur. V opačnom prípade sa môže rozhodnúť ísť na finančné trhy a vymeniť tieto ruble za eurá.

Ale ak sa všetci pokúsia previesť svoje ruble naraz, povedie to k ešte prudšiemu poklesu hodnoty tejto meny a teda k priamej devalvácii hodnoty refundácie. V oboch prípadoch riskuje európska banka, v hre je výrazná strata hodnoty splátok. Práve preto má veľký záujem zabezpečiť, aby parita rubeľ/euro nestratila viac na hodnote, ako doteraz. Rusko týmto rozhodnutím teda zabezpečilo, že medzinárodné banky sa budú snažiť nepriamo podporovať ruskú ekonomiku, aby sa vyhli znehodnoteniu ich dlhu.

Niekto by mohol namietať, že ďalšou možnosťou pre tieto zahraničné banky by bolo jednoducho odmietnuť platbu v rubľoch. To je však z právneho hľadiska mimoriadne komplikované, pretože potom vzniká otázka, ktorý príslušný orgán môže tento prípad posúdiť a či druhá zmluvná strana uzná vydané zákonné rozhodnutie. Z ekonomického hľadiska to znamená aj zvýšenie pravdepodobnosti, že v prípade eskalácie konfliktu nebudú dlhy nikdy splatené.