Prečo je energetická nezávislosť Európy pri súčasných politikách nemožná

Slnečná a veterná energia neznižujú závislosť od ruského zemného plynu. Sú nevyhnutne potrebné, ale nestále a prerušované. Potrebujú zálohu pre bezpečnosť dodávok, napríklad z jadra, vody či zemného plynu. Táto závislosť na inej forme rastie v obdobiach slabého vetra a slnečného svitu, práve vtedy, keď sú ceny najvyššie. Slnko sa na dvanásť hodín denne vypne, to je zaručené. Vietor niekedy fúka a niekedy nie, to je tiež zaručené. Oboje závisí od počasia, ktoré je 100 % mimo ľudskej kontroly. Dajú sa teda využiť len ako doplnok. 

Ani ukladanie nie je riešenie. Nie je možné vybudovať priemyselnú sieť obrovských akumulátorov, náklady by boli neúmerné a závislosť od ich výroby v Číne (lítium atď.) by bola ešte väčší problém. Pri súčasných cenách by takýto úložný systém pre veľkosť Európy stál viac ako 2,5 bilióna dolárov, podľa dokumentu MIT Technology Review. Vychádza to výrazne drahšie ako ktorákoľvek iná alternatíva. Dodatočné náklady na akumulátorovú plus distribučnú a prenosovú sieť by zvýšili účty domácností ešte viac.



Vzhľadom na vplyv invázie na Ukrajinu na ceny a energiu si musíme pamätať, že:

• Európa bola v energetickej kríze už v rokoch 2020 a 2021.

Náklady na CO2 povolenky prudko vzrástli a veľkoobchodné ceny elektriny dosiahli do decembra 2021 rekordnú úroveň.

• Európa nie je „závislá od ruského plynu“. Je to spoluzávislosť.

Rusko potrebuje Európu na export a Európa nemá lacnejšiu alternatívu. Nezabúdajme, že ruský plyn je oveľa lacnejší ako akákoľvek iná realistická alternatíva. Dlhodobé zmluvy podpísané s Gazpromom sú uzatvorené za ceny, ktoré môžu byť až desaťkrát nižšie ako niektoré súčasné alternatívy. Tých 150 miliárd m³, ktoré Európa dováža z Ruska, možno nahradiť skvapalneným zemným plynom z Nórska a Severného mora, Spojených štátov, Alžírska, Kataru alebo Izraela, ale bude to oveľa drahšie.

• Jedinou alternatívou k Rusku je ukázať, že európske krajiny majú diverzifikované a lacné zdroje dodávok.

Ak Rusko uvidí, že európske vlády zakazujú jadrovú energiu, zakazujú rozvoj domácich zásob plynu, zasahujú do dovozu a uvaľujú obrovské dane, ako sú náklady na CO2, potvrdí sa mu, že neexistuje žiadna konkurenčná alternatíva a že európsky priemysel a spotrebitelia skolabujú kvôli rastúcim cenám energie.

• Európske vlády by sa mali poriadne zamyslieť nad pomýlenými politikami. Kontinent túto zimu zachránil zemný plyn dovezený zo Spojených štátov vyrobený technológiou frakovania, ktorá je v Európe zakázaná.

Európa chce dostatok lacnej energie, ale politici démonizujú jadro, plyn a ropu. Všetky intervencionistické návrhy, ktoré predkladajú európski politici, majú za následok vyššie náklady pre dlho trpiacich spotrebiteľov.

• Zemný plyn prúdi neustále a je lacný a je ho dostatok.

Nemožno ho nahradiť obnoviteľnými zdrojmi, ktoré sú občasné, nestále a nepredvídateľné. Príklad Nemecka je jasný. Po masívnych investíciách do obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobení účtov pre spotrebiteľov, narástla závislosť dodávok energie z hnedého uhlia a ruského plynu. Nemecko muselo reaktivovať uhoľné elektrárne po tom, čo minulo viac ako 200 miliárd dolárov na dotácie a náklady na obnoviteľné zdroje.

• Všetky technológie sú nevyhnutné a obnoviteľné zdroje energie sú kľúčové, ale nie sú alternatívou, pretože potrebujú zálohu zemného plynu, kým sa technológia vyvíja, keďže je stále v plienkach.

Nezabúdajme, že masívna inštalácia obnoviteľných zdrojov zahŕňa obrovské náklady v sieťach. Kto zníži účty, ak sa fixné náklady na siete zvýšia o 150 miliárd dolárov, čo je podľa odhadov suma potrebná na posilnenie distribučných a prenosových sietí?

• Všetky „magické“ alternatívy, ktoré intervencionizmus ponúka, znamenajú prechod od závislosti od Ruska k závislosti od Číny.

Kde vezmeme kremík, hliník, meď, lítium atď. potrebné na tie masívne ohlásené magické investície?

• Démonizácia jadrovej energie ponechala Európu v rukách drahých a nestálych alternatív.

Energetický prechod sa musí považovať za pochopenie dôležitosti bezpečnosti dodávok a konkurencieschopnosti. Potrebujeme všetky technológie bez ideologickej zaujatosti. Potrebujeme slnečnú energiu, veternú energiu, zemný plyn, vodu, ropu a jadrovú energiu, inak pôjdeme z krízy do krízy a vždy budeme platiť viac.

• Je absurdné udržiavať skrytý daňový systém emisií CO2 počas bezprecedentnej krízy.

Vlády musia použiť tento príjem na zníženie účtov občanov. 

• Hraničné dane na ropné produkty alebo zemný plyn nezdaňujú výrobcov, ale spotrebiteľov v európskych krajinách.

Kto verí, že dane, ktoré boli ohlásené, bude platiť Katar, Nigéria alebo Brazília, má vážny problém s ekonomickým chápaním.

• Skutočný energetický prechod musí byť konkurencieschopný, spoľahlivý a lacný, nie stroj na vyberanie daní.

Musí brať do úvahy všetky technológie. Viac priemyslu a menej politiky. Viac konkurencie a menej ideológie.

Autorom je španielsky ekonóm Daniel Lacalle, obhajca ekonomického liberalizmu a znižovania verejných výdavkov či znižovania právomocí štátu. Dávnejšie pôsobil v Enagás a ABN Amro so špecializáciou na energetiku a ropu. V roku 2005 sa kariérne preorientoval na portfólio manažéra v hedžovom fonde a pracoval aj pre jedného z najväčších globálnych správcov investičných aktív s pevným výnosom.