Rusko považuje Čínu za ochranný val proti sankciám, ale USA hrozia následkami, ak sa Peking rozhodne pomôcť

Ak by sa Čína rozhodla otvoriť plnú swapovú linku s Ruskom a akceptovala by ruble ako platbu za čokoľvek, čo potrebuje nakúpiť, vrátane kľúčových dovozov, ako sú technologické diely a polovodiče, od ktorých bola Moskva odrezaná v posledných kolách sankcií, dokázala by tým v podstate zablokovať väčšinu dier vypálených do ruskej ekonomiky Západom. 

Či je to však úplne v záujme Pekingu a nakoľko sa to môže obrátiť proti, je iná vec.

Pár dní po tom, čo poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan varoval svojho čínskeho kolegu pred vážnymi následkami, ak Peking pomôže Rusku viesť vojnu proti Ukrajine, zostáva stále zahalené tajomstvom, aké konkrétne dôsledky to môže mať.

„Budeme viesť tento rozhovor priamo s Čínou a čínskym vedením, nie cez médiá,” povedala novinárom tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová. Podľa nej bol Sullivan „veľmi priamy ohľadom dôsledkov“ počas svojho pondelkového stretnutia v Ríme s najvyšším predstaviteľom čínskej zahraničnej politiky Jang Ťie-čch’. „Ale pokiaľ ide o akékoľvek potenciálne dopady alebo dôsledky, to si povedieme cez súkromné diplomatické kanály,” povedala.

Ruská invázia na Ukrajinu sa blíži ku štvrtému týždňu. Obavy z toho, ako západní spojenci zareagujú, ak sa Čína alebo čínske spoločnosti pokúsia pomôcť Moskve vyhnúť sa sankciám uvaleným USA, Spojeným kráľovstvom a Európou, pridali na svetové trhy, ktoré sa už aj tak otriasajú, novú úroveň neistoty z kolapsu ruskej ekonomiky. Túto neistotu znásobuje čerstvá spomienka na to, čo sa udialo naposledy, keď Biely dom vydal vágne varovania o následkoch ak by došlo k ruskej invázii na Ukrajinu.



20. februára, štyri dni pred vpochodovaním ruských vojsk na Ukrajinu, Psakiová vydala vyhlásenie, že USA sú „pripravené zaviesť rýchle a tvrdé opatrenia“, ak Rusko uskutoční svoje zjavné plány. V tom čase len málo analytikov verilo, že Spojené štáty a Európa by skutočne mohli dosiahnuť konsenzus o najprísnejších zvažovaných sankciách, ako je zmrazenie rezerv ruskej centrálnej banky. Nakoniec to ale urobili, čím zaskočili Moskvu aj Wall Street.

Pokiaľ ide o Čínu, nikto nechce zopakovať tú istú chybu.

Moskva údajne požiadala Peking o vojenskú a ekonomickú pomoc na vedenie vojny proti Ukrajine, hoci to obe vlády verejne popierajú.  Ale Čína má malý záujem zapojiť sa do ekonomickej vojny medzi Moskvou a zvyškom rozvinutého sveta. „Čína nie je súčasťou krízy a ani nechce, aby sankcie postihli Čínu,” povedal minister zahraničných vecí Wang Yi počas pondelkového telefonátu so španielskym ministrom zahraničných vecí Josém Manuelom Albaresom. 

Za posledný týždeň bolo čoraz jasnejšie, že Kremeľ považuje Peking za ekonomickú záchrannú linku. Ruský minister financií Anton Siluanov v nedeľu povedal, že ekonomické partnerstvo jeho krajiny s Čínou im stále umožní udržať spoluprácu, ktorú dosiahli... ale tiež ju rozšíriť v prostredí, kde sa západné trhy uzatvárajú pre ruský export. Táto „rozšírená“ spolupráca môže mať niekoľko rôznych podôb. Časť by otvorene porušila sankcie proti Rusku, čo by vyvolalo automatickú reakciu zo strany Spojených štátov. Odborníci však tvrdia, že ďalšie kroky, ktoré by Peking podnikol, by boli technicky legálne, čo by nútilo Spojené štáty, aby sa viac spoliehali na taktiku mäkkej sily. Za zjavné porušovanie by mohla brať pomoc Rusku obísť americké kontroly exportu high-tech zariadení nákupom amerických produktov a ich predajom do Moskvy.

Pre firmy je to však veľmi riskantné. Americké sankcie sú špecificky napísané tak, aby sa vzťahovali nielen na americké spoločnosti, ale na akúkoľvek spoločnosť na svete, ktorá používa americký softvér alebo komponenty, medzi ktoré patrí aj množstvo firiem v Číne.

Ministerka obchodu Gina Raimondová nedávno vysvetlila, aké dôsledky by to malo pre veľkú čínsku polovodičovú spoločnosť, keby sa USA dozvedeli, že predáva čipy Rusku v rozpore s americkými kontrolami exportu. „V podstate by sme mohli firmu zavrieť, pretože jej zabránime používať naše vybavenie a náš softvér,“ povedala Raimondová v rozhovore pre The New York Times 8. marca.



Raimondovej príklad poukazuje na to, ako môžu USA použiť svoju ekonomickú silu na to, aby rozhodnutie akejkoľvek spoločnosti pomôcť Rusku vyhnúť sa sankciám, zmenili v podstate na niečo likvidačné. „Väčšina veľkých inštitúcií v Číne nie je ochotná podstúpiť riziko, že sa dostanú do rozporu s americkými sankciami, a preto je pravdepodobné, že pre akékoľvek porušenie sankcií sa rozhodnú menšie firmy, ktoré môžu menej stratiť,“ povedal Martin Chorzempa, výskumný pracovník Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku. „Celkovo to vyzerá, že Čína sa bude protestovať, ale nakoniec vyhovie,“ povedal pre The Washington Post.

Ďalšou možnou cestou spolupráce medzi Ruskom a Čínou by bolo, keby Peking lacno nakupoval ruskú ropu a plyn, povedal Alexander z think-tanku Carnegie Moscow Center pre CNBC. „Nedôjde k žiadnemu formálnemu porušeniu sankcií USA a EÚ, ale bude to pre režim významné materiálne záchranné lano,” povedal. Tento druh čínsko-ruskej spolupráce si vyžaduje inú reakciu zo strany Spojených štátov amerických, v spolupráci s európskymi spojencami s cieľom zdôrazniť dlhodobé riziko pre povesť Číny na svetovej scéne.

„Čína a Putin majú jasný záujem na užšej spolupráci,“ napísal Holger Schmieding, hlavný ekonóm Berenberg Bank, v marcovej výskumnej správe. „Čínu poteší, ak môže spôsobiť problémy Západu, a nevadilo by jej, keby sa Rusko postupne zmenilo na jej poddajného mladšieho partnera.”  Mohla by tiež využiť svoju pozíciu na nákup ruskej ropy, plynu a iných komodít za zvýhodnené ceny, podobne ako to robí Irán. 

„Valdimir Putin je... ten zlý v očiach sveta“ a Moskva sa rýchlo stáva „vyvrheľom,“ povedal Robert Daly, riaditeľ Kissingerovho inštitútu pre Čínu a USA, neziskovej výskumnej organizácie zameranej na podporu lepšieho porozumenia problémov vo vzťahoch medzi Čínskou ľudovou republikou a USA. „Rusko, Kuba, Severná Kórea, Venezuela, Irán - toto naozaj nie je medzinárodný klub, ktorého sa väčšina Číňanov snaží stať súčasťou,” povedal Daly. Ako pribúdajú civilné obete na Ukrajine a televízie po celom svete vysielajú zábery zbombardovaných obytných oblastí a statočných ukrajinských odbojárov, „okolnosti tlačia Čínu ďalej týmto smerom,“ povedal Daly.

To však neznamená, že sa Čína rozíde so svojím dlhoročným spojencom, povedal Gabuev z Carnegie Center. Znamená to, že Peking bude „nábožne dodržiavať“ sankcie USA a EÚ, no okrem toho „urobí všetko, čo bude v jeho silách“, aby pomohol Moskve.

Peking by mohol povoliť Rusku prístup a obchodovanie s jeho rezervami v jüanoch, ktorých celková suma je približne 90 miliárd USD, alebo približne 14 % ruských devízových rezerv. Alebo dovoliť ruskej centrálnej banke predávať aktíva v juanoch za doláre alebo eurá. To by ale znamenalo vystavenie sa sankciám.

Čína môže stále obchodovať s ruskými firmami v rubľoch a jüanoch prostredníctvom ruských bánk, ktoré ešte neboli pridané na sankčný zoznam. No napriek mnohým rokom práce na zvýšení bilaterálneho obchodu v ich vlastných menách sa veľká väčšina tohto obchodu, vrátane 88 % ruského exportu, stále fakturuje v dolároch alebo eurách. 

V konečnom dôsledku strategická kultúra Číny a solídne financie umožňujú Komunistickej strane Číny akceptovať krátkodobé ekonomické straty, ak z dlhodobého hľadiska vedú k politickým ziskom – ako je stabilita alebo posilnenie jej pozície v porovnaní so západom. Bude preto zvažovať, či by mala podporiť Rusko v geopolitických otázkach a v multilaterálnom prostredí, alebo sa pokúsiť zmierniť postoj Západu. Pozíciu môže zmeniť, ak by sa vojna preniesla do zvyšku Európy, potom je pravdepodobnejšie, že Čína bude vyvíjať tlak na Rusko. Čína napríklad veľa obchoduje v Stredozemnom mori a to môže byť dôležitý faktor. Ak by sa však Čína rozhodla v prospech Ukrajiny, urobí to po svojom, pričom možno bude podporovať Rusko v iných otázkach. 

Je ešte príliš skoro na predpovede, ako bude vyzerať ďalší krok Číny, ale niet pochýb, že starostlivo zvažuje všetky možnosti.