Expert na ruské financie: Zo zabavenia západných aktív by mohla vzísť nová trieda oligarchov

Nákupné centrum „Evropejskij“ v Moskve bolo kedysi symbolom Ruska integrovaného do globálnej spotrebiteľskej ekonomiky s átriami pomenovanými po mestách ako Londýn, Paríž a Rím. Teraz však veľké časti sedemposchodového nákupného centra stíchli po tom, čo západné značky od Apple po Victoria's Secret zatvorili svoje ruské prevádzky počas dvoch týždňov, odkedy krajina napadla Ukrajinu. Stovky spoločností podobne oznámili plány na obmedzenie väzieb s Ruskom, pričom tempo sa v priebehu ostatných týždňov zrýchlilo, keď sa stupňuje smrteľné násilie a humanitárna kríza na Ukrajine a západné vlády zvyšovali ekonomické sankcie. 

V čase, keď mnohé nadnárodné spoločnosti hromadne opúšťajú Rusko, zanechávajú za sebou aktíva, ako sú továrne a kancelárie, ktoré sú v prevádzkovom stave. Ruský prezident Vladimir Putin pohrozil, že prevezme takéto nečinné, ale produktívne aktíva, pričom vládnym predstaviteľom povedal, že Kremeľ sa bude snažiť „zaviesť externé riadenie a potom previesť tieto podniky na tých, ktorí skutočne chcú pracovať“, informovala agentúra AP.

Návrh zákona by mohol ruským súdom umožniť menovať externých správcov pre spoločnosti, ktoré ukončia činnosť a sú v zahraničnom vlastníctve aspoň z 25 %. Ak majitelia odmietnu obnoviť prevádzku alebo ju predať, akcie spoločnosti by mohli byť vydražené, uviedla vládna strana Jednotné Rusko a označila to za „prvý krok k znárodneniu“.

Chris Weafer z Macro-Advisory, konzultačnej spoločnosti špecializujúcej sa na Rusko, uviedol, že ruská vláda "prijíma k zahraničnému obchodu prístup cukru a biča", pričom reči o znárodnení sú vyvážené pomocou vlády pre tých, ktorí zostanú. Weafer povedal, želaním Kremľa je vyhnúť sa masovej nezamestnanosti. Niektoré zahraničné spoločnosti, ktoré pozastavili svoje ruské operácie, ako napríklad McDonald's a výrobca cigariet Imperial Brands, uviedli, že budú naďalej platiť zamestnancom, aj keď budú ich pracoviská zatvorené. To nemôže trvať večne a Weafer predpovedá, že spoločnosti sa budú musieť do konca leta rozhodnúť, či obnovia prevádzku alebo úplne odídu.
 

Hassan Malik, hlavný analytik v bostonskej poradenskej spoločnosti pre riadenie investícií Loomis Sayles, ale upozorňuje na niečo celkom iné. Takéto znárodnenie by mohlo podľa neho pomôcť vytvoriť novú triedu oligarchov, povedal expert na ruské financie pre businessinsider. Tí, ktorým sa podarí získať zabavené aktíva za výpredajové ceny prostredníctvom štátnych aukcií, by sa mohli stať novou triedou magnátov, povedal „Určite existuje riziko, že budeme svedkami vytvorenia novej triedy kamarátskych kapitalistov alebo oligarchov," povedal Malik. 

Ruské ministerstvo hospodárstva navrhlo, aby sa aktíva mohli vydražiť, informovala agentúra Bloomberg. Aukcie by mohli odzrkadľovať kontroverzný program „pôžičiek na akcie“ z 90. rokov, ktorý spustil bývalý ruský prezident Boris Jeľcin, povedal Malik. V tom čase bohatí ruskí podnikatelia a banky blízke úradom požičiavali vláde peniaze výmenou za podiely v štátnych priemyselných podnikoch. Akcie boli získané za facku, keď štát „predvídateľne nesplácal“ pôžičky a veritelia zabavili ich akcie. To vytvorilo generáciu neuveriteľne bohatých oligarchov, povedal Malik, ktorý je tiež autorom knihy „Bankári a boľševici“, knihy o financiách zo začiatku 20. storočia počas ruskej revolúcie.

Najbohatší muž Ruska, Vladimir Potanin, získal svoj obrovský majetok prostredníctvom schémy „pôžičky na akcie“, keď získal kovoobrábacieho giganta Nornickel. Potanin má čisté imanie odhadované na 24,7 miliardy dolárov, podľa Bloomberg Billionaires Index. Ďalší miliardár, Roman Abramovič, s čistým imaním 14,5 miliardy dolárov, získal kontrolný podiel v ropnej spoločnosti Sibneft prostredníctvom rovnakej schémy. Jedným z hlasov, ktorý sa okamžite ohradili proti konfiškácii majetku zahraničných firiem, je Vladimir Potanin, ktorý to prirovnal k ruskej revolúcii v roku 1917, keď moc prevzali komunisti. „Vrátilo by nás to o 100 rokov späť do roku 1917 a dôsledky takéhoto kroku - globálnu nedôveru investorov v Rusko - by sme pociťovali na mnoho desaťročí," uviedol vo vyhlásení na sociálnej sieti svojej spoločnosti.

Dnes by ruská vláda, ktorá potrebuje finančné prostriedky uprostred rozsiahlych medzinárodných sankcií za vojnu na Ukrajine, mohla opäť predložiť zabavené zahraničné aktíva uprednostňovaným investorom so zľavou, povedal Malik. „Myslím si, že vzhľadom na históriu Ruska je to skutočné riziko,“ povedal. 
Navyše Kremeľ môže takéto aukcie otvoriť aj zahraničným hráčom, čo by mohlo prilákať oportunistických investorov hľadajúcich cestu na trh, povedal Malik. „Mohlo by to osloviť hráčov z krajín, v ktorých sa cítia relatívne izolovaní od hrozby západných sankcií,“ povedal.

Potenciálni investori by mohli pochádzať z Číny, Indie alebo krajín na Blízkom východe, ktoré neodsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu. Spomedzi nich by to bola najpravdepodobnejšie Čína, ktorá by prevzala aktívnu úlohu pri presadzovaní investícií v Rusku, pretože má väčší vplyv vo svojich mocenských vzťahoch so Západom ako mnohé iné krajiny, povedal Malik. Je nepravdepodobné, že veľké štátne spoločnosti podstúpia riziko, že sa dostanú do konfliktu s medzinárodnými sankciami, ale investori by mohli založiť holdingovú spoločnosť, ktorá pôsobí a obchoduje iba v Číne a Rusku, aby obišli obmedzenia, povedal.

Zdá sa, že Čína už hľadá príležitosti na ruskom trhu. Čínsky veľvyslanec v Rusku Zhang Hanhui povedal v nedeľu skupine obchodných lídrov v Moskve, aby sa chopili príležitostí, ktoré ponúka „prázdnota“ v krajine, napísalo to Ruské združenie na podporu konfuciovej kultúry na svojom oficiálnom účte WeChat. Zhang sa nezmienil o sankciách, ale obchodným lídrom povedal, že medzinárodná situácia je „zložitá“, pričom veľké spoločnosti čelia problémom v dodávateľských reťazcoch a platbách. „Toto je čas, keď môžu súkromné, malé a stredné podniky zohrať svoju úlohu," povedal Zhang.