Veľké porovnanie: Vojna na Ukrajine prináša zdražovanie, na kúpu potravín a energie musíme odpracovať viac času ako vlani

Priemerná slovenská domácnosť vynakladá každý mesiac zhruba 17 % svojich celkových výdavkov na potraviny a približne 15 % smeruje na bývanie a energie. Ak nepočítame dane, poistenie a splátky pôžičiek, tak sú to práve potraviny a bývanie, na čo vynakladáme najväčšiu časť svojich rodinných rozpočtov. V našom pomyselnom rebríčku nasledujú výdavky na dopravu, kam smeruje zhruba desatina mesačných výdavkov. A práve tieto položky dnes aj najvýraznejšie zdražujú.  

Ceny benzínu sú na rekordných hodnotách. Koľko času musíme odpracovať na natankovanie plnej nádrže?

Podľa údajov Štatistického úradu SR za 11. tohtoročný týždeň, sa ceny 95-oktánového benzínu na týždennej báze prudko zvýšili až o 3,7 % a dosiahli úroveň 1,700 eur za liter.  A ceny nafty si na týždennej báze pripísali takmer 4 % a vzrástli na úroveň 1,608 eur za liter.

Aj v medziročnom porovnaní si za benzín a naftu výrazne priplácame. Benzín 95 je oproti vlaňajšku drahší o zhruba 27 %. Ešte výraznejší rast ale zaznamenáva nafta, ktorá je až o 37 % drahšia ako vlani. Ak si to premietneme na plnú natankovanú nádrž benzínu (50 litrov), tak dnes za ňu zaplatíme až 85 eur, ale pred rokom nás stála 67 eur, teda o 18 eur menej. Po prepočítaní na odpracovaný čas to pre nás znamená, že kým vlani sme na plnú nádrž benzínu museli pracovať 9 hodín, tak dnes to je viac než 11 hodín.  

Ešte dramatickejší rozdiel je pri naftových motoroch, keďže za plnú nádrž dnes zaplatíme až o 22 eur viac ako vlani, teda 80 eur. Na natankovanie plnej nádrže sme vlani museli stráviť v práci takmer 8 hodín, ale dnes je to až o 3 hodiny dlhšie. 

Zdražovanie pohonných hmôt na našich pumpách nadväzuje na rýchlo rastúce ceny ropy na komoditnom trhu. Nahor je ropa tlačená hlavne obavami z jej nedostatku na trhu po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine. 

Ktoré potraviny oproti vlaňajšku najviac zdraželi? A o koľko viac musíme pracovať na ich kúpu?
Februárová inflácia dosiahla medziročný rast až o 9 %. Pod rast inflácie sa podpísali hlavne drahšie potraviny, ktorých tempo rastu aj vo februári výrazne zrýchlilo a dosiahlo až 9,6 %. Môžu za to rastúce ceny agrokomodít a energií vo svete a zvyšovanie nákladov na prepravu. Očakávame, že ceny potravín budú v najbližších mesiacoch naďalej rásť silným tempom nad 10 %. Vojna na Ukrajine prispieva k zdražovaniu potravín dvoma spôsobmi. Prvým z nich je zdražovanie energií a benzínu, čo sa následne premieta aj do cien potravín. Druhým spôsobom je priame zvyšovanie cien obilnín, keďže Ukrajina aj Rusko patria medzi najväčších svetových producentov pšenice a kukurice, ale aj rastlinných olejov.

Ceny obilnín aj olejov na svetovom trhu v súčasnosti kvôli vojne prudko rastú. Môžeme teda očakávať, že ich ceny pôjdu ešte nahor aj v našich obchodoch. Vo februárových cenách, za ktoré máme teraz údaje, nie je totiž ešte zahrnuté zdraženie v dôsledku narušených dodávok surovín z Ukrajiny a Ruska. 

Na čele nášho cenového rebríčka sa nachádzajú viaceré druhy zeleniny. Najvýraznejší medziročný rast zaznamenal petržlen, ktorý je až o 55 % drahší ako vlani a uhorky, ktoré si prípísali takmer 50 %. Cenový rast v rozmedzí 20 až 30 % dosiahli ešte viaceré druhy zeleniny – zemiaky, paradajky, paprika, mrkva, zeler a kapusta. 

Okrem zeleniny sa medzi potravinami s najvyšším cenovým rastom umiestnili rastlinné oleje, múka a pečivo a taktiež aj mliečne výrobky. Rastlinný olej bol vo februári medziročne drahší až o 31 %. Za klasické biele rohlíky dnes zaplatíme o takmer 30 % viac ako vlani a pšeničná múka je drahšia o štvrtinu. Chlieb nás vychádza približne o 14 % viac ako pred rokom. 

V rámci mliečnych výrobkov najviac zdraželo maslo, a to až o 28 %. Výrazne drahšie sú ale aj ďalšie mliečne výrobky – mlieko, bryndza, smotana aj tvrdé syry si pripisujú zhruba 15 %. 

Zdražovanie potravín sa samozrejme premieta aj do predlžovania času, ktorý musíme na ich kúpu odpracovať. Na kúpu 1 kg petržlenu sme vlani museli odpracovať 13 minút, ale po tohtoročnom zdražení je to až 21 minút. Druhé najvýraznejšie zdraženie dosiahli uhorky, tam sa čas strávený v práci predlžil zo 16 na 25 minút. Na kúpu 1 litra rastlinného oleja sme vlani pracovali 14 minút, dnes to je 19 minúť. A na kúpu masla sa čas predlžil z 9 na 12 minúť. 

Pomerne drahou potravinou je mäso, takže jeho ceny spotrebitelia citlivo sledujú. Hovädzie mäso je medziročne drahšie o 10 až 20 %. Napríklad na kúpu 1 kg hovädzieho zadného musíme dnes v práci stráviť 1 hodinu a 18 minút, čo je o 7 minút dlhšie ako vlani. Viac než desatinu si dnes priplácame aj pri kúpe kuracie mäsa. 

Ušetriť dokážeme jedine pri bravčovom mäse, ktoré je lacnejšie ako pred rokom – o -3 až -6 %. Nájsť potraviny, ktorých ceny sú nižšie ako pred rokom, je takpovediac “umenie”. Okrem bravčového mäsa sú oproti vlaňajšku lacnejšie ešte jablká, a to zhruba o -6 %. Ostatné sledované potraviny nás vychádzajú viac ako vlani.