Odstrihnúť sa? To nie je dobrý nápad

Mnohí z nás veria, že ak by sme si doma dokázali vyprodukovať všetko, čo potrebujeme, všetci by sme sa mali lepšie, pretože by sme neboli závislí od iných. Tento názor pochádza z hlbokého nepochopenia ekonómie. Nič také ako autoarchia, úsilie o hospodársku politiku nezávislú na iných krajinách,  neexistuje. Nie je možná sebestačnosť, pokryť všetky potreby obyvateľstva, na základe politicky definovanej hranice. Nedáva to žiaden zmysel.

Je to rovnaké, ako by chcel zástupca určitého regiónu vyhlásiť, že ho chce urobiť sebestačným. Asi by to vyvolalo úsmev na perách, pretože by sme rýchlo pochopili, že to nie je možné a že dôvodom, prečo tá, či oná oblasť prosperuje, je interakcia a obchod s inými miestami. Keď však skupina politikov definuje hranicu národa, okamžite nadobúdame presvedčenie, že tieto limity obsahujú všetky zdroje, ktoré môžu občania potrebovať, a že všetko ostatné je irelevantné.

Ďalším omylom o autoarchii, ktorý môže každý pochopiť, je, že obmedzenie ekonomiky na náhodnú oblasť je zlý spôsob rozvoja, rastu a prosperity. Preto je takmer smiešne čítať od politikov v eurozóne, ako chcú dosiahnuť úplnú nezávislosť a obmedziť dovoz a zároveň sa chváliť obrovským obchodným prebytkom bloku. Je smiešne vidieť, ako tí najautarchickejší politici chcú zároveň zvýšiť export. Zatvoríme naše hranice zlému zahraničnému obchodu, ktorý ničí naše továrne! Vybudujme viac výrobných kapacít, aby sme k nim mohli vyvážať!

Zabúdame aj na to, že za pokrok vďačíme aj rozvoju národov, s ktorými obchodujeme. Naša bezpečnosť dodávok a naše zlepšenie je len funkciou rastu všetkých ostatných.

Ako sa dá autoarchia a protekcionizmus predať občanom? Predajom falošnej predstavy o hre s nulovým súčtom v ekonomike. Ak nám niekto predáva ropu, vyhráva a my prehrávame. Ak nám niekto predáva solárne panely, vyhráva a my prehrávame. Vyhrali by sme, keby sme všetko predali sami sebe? Takto predsa matematika nefunguje. Politici, ktorí v ekonomike predávajú hru s nulovým súčtom, vedia, že je to nepravda, ale tiež vedia, že protekcionizmus a sebestačné túžby im dávajú moc a robia občanov závislými od politickej moci.



Práve vďaka rozvoju iných národov a čo najlepšiemu využívaniu obchodu môžeme rásť rýchlejšie a mať prístup k väčšiemu množstvu tovaru a služieb za lepšie ceny.

Produktivita, technológia, obchod a spolupráca sú základnými faktormi prosperity. Autarchia a protekcionizmus sú základnými hnacími silami stagnácie a chudoby.

Pravdou je, že niektoré štáty využili otvorený ekonomický systém, aby predali viac, zatiaľ čo iným to sťažili. Riešením však nie je protekcionizmus, ale otvorenejší obchod. Ak sa národ rozhodne ublížiť si tým, že bude protekcionistický, zbierame výhody my, nie oni, pretože ťažíme z obchodného rastu a prosperity, zatiaľ čo oni končia stagnáciou. V uzavretých ekonomikách nedokážu prežiť ani veľkí ekonomickí giganti ako USA alebo Čína. Komu predáte svoju nadbytočnú produkciu, ak zatvoríte svoje hranice?

Súčasný problém inflácie a nedostatku dodávok nevznikol kvôli zlu globalizácie a chybám voľného obchodu, ale kvôli trendu k intervencionizmu a protekcionistickým opatreniam, ktoré sužujú svet posledných 20 rokov. Existuje len jeden spôsob, ako môžu ekonomiky prekonať vplyv vojny v krajine, ktorá predáva svetu veľké množstvo obilnín, ropy a plynu: väčší obchod a lepšia diverzifikácia zdrojov dodávok, nie autoarchia a protekcionizmus.

Ak si máme zo súčasnej krízy vziať nejaké ponaučenie, potom je to to, že potrebujeme viac spolupráce a obchodovania s ešte väčším počtom krajín, aby sme sa vyhli hladu, nedostatku a nedostatočnému prístupu k základným druhom tovaru. Nárast protekcionizmu za posledných 10 rokov sa ukázal ako chyba. Je čas to zvrátiť.

Výzvy, ktoré predstavuje Čína alebo Rusko, nie sú vyriešené zatváraním našich ekonomík a myslením, že všetko bude pre nás dobré, kým zvyšok sveta sa zrúti. Náš národ by padol s ostatnými. Riešením výzvy, ktorú predstavuje polarizácia sveta, je vypracovať ešte viac obchodných dohôd a dohôd o spolupráci so svetom. Našťastie technológie a ľudská činnosť rozpúšťajú to, čo sa kedysi zdalo ako nepreniknuteľné hranice.

Svetové problémy so zásobovaním nemožno vyriešiť pridaním masívnej nadmernej kapacity v každej krajine. To vedie ku kolapsu produktivity, a čo je ešte horšie, reálnych miezd. Existuje veľa veľkých národov, ktoré s nami môžu spolupracovať, aby každému zabezpečili prosperitu. Obchod je krvou ekonomiky. Autarchia vedie len k zombifikácii a v konečnom dôsledku k rozkladu.