Peniaze zo vzduchu: Ako centrálne banky narušili skutočný vzťah sporenia a požičiavania

Banky uľahčujú tok úspor tým, že predstavia „dodávateľov“ úspor „žiadateľom“. Tým, že banky zohrávajú úlohu sprostredkovateľov, sú dôležitým faktorom v procese tvorby bohatstva. Akonáhle však banky opustia svoju úlohu sprostredkovateľov a začnú požičiavať peniaze nekryté úsporami, spustí sa tým hrozba cyklu boom-krach a ekonomického ochudobnenia. 

ezmime si príklad farmára Jána, ktorý dopestoval dva kilogramy zemiakov. Na vlastnú spotrebu potrebuje jeden kilogram a zvyšok požičia na rok ďalšiemu farmárovi Robertovi. Nespotrebovaný kilogram zemiakov, ktoré požičal, predstavujú jeho úspory. 

Požičaním kilogramu zemiakov Robertovi Ján súhlasil, že sa na jeden rok vzdá vlastníctva týchto zemiakov. Robert na oplátku poskytne Jánovi prísľub, že po roku mu vráti 1,1 kilogramu zemiakov, pričom 0,1 kilogramu predstavuje úrok. Je dôležité pripomenúť, že existencia úspor je predpokladom pre poskytovanie úverov. Najskôr musia byť úspory, ktoré dokážu plne pokryť úvery. 

Máme tu výmenu kilogramu súčasných zemiakov za 1,1 kilogramu zemiakov za jeden rok. Ján a Robert vstúpili do tejto transakcie dobrovoľne, pretože obaja dospeli k záveru, že by to poslúžilo ich cieľom. 

Zamenenie zemiakov za peniaze nijak nezmení podstatu toho, o čom je požičiavanie. Namiesto požičania kilogramu zemiakov Ján pravdepodobne vymení svoj kilogram zemiakov za peniaze, povedzme za 10 eur. Ján sa teraz môže rozhodnúť požičať svoje peniaze inému farmárovi, Petrovi, na jeden rok za bežnú úrokovú sadzbu 10 percent. Použitie peňazí nezmenilo skutočnosť, že sporenie predchádza aktom požičiavania. Keď sporiteľ požičiava peniaze, to, čo v skutočnosti požičiava dlžníkovi, je konečný spotrebný tovar, ktorý nespotreboval.

Úspory podporujú jednotlivcov v rôznych fázach výroby, preto sú úspory jadrom ekonomického rastu. Požičiavanie úspor plní dôležitú úlohu v procese tvorby bohatstva. Požičaním svojich úspor Robertovi poskytuje Ján prostriedky na živobytie Robertovi. To zase umožňuje Robertovi zapojiť sa do činnosti generujúcej bohatstvo.

Namiesto toho, aby hľadal potenciálnych dlžníkov, by sa Ján mohol obrátiť na organizáciu, ktorá sa špecializuje na vyhľadávanie dlžníkov. Táto organizácia je banka. Banka sa špecializuje na vyhľadávanie dlžníkov pre jednotlivcov, ktorí sú ochotní požičať svoje úspory. Banky sa tiež špecializujú na vyhľadávanie veriteľov pre jednotlivcov, ktorí sú ochotní si požičať. Banky tak plnia úlohu sprostredkovateľa. Banky sa môžu zapojiť aj do priamych pôžičiek s použitím vlastných akciových fondov alebo požičaním požadovaných prostriedkov.



Okrem toho banka poskytuje aj nástroj na ukladanie peňazí na netermínovaných vkladoch. Jednotlivec môže uplatniť svoju požiadavku na peniaze tak, že peniaze podrží vo svojej peňaženke, doma alebo ich uloží na netermínovaný vklad, ktorý poskytuje banka. Uložením svojich peňazí na vklad si jednotlivec ponecháva neobmedzený nárok na uložené peniaze, sú jeho vlastníctvom.

Ak by sa majiteľ vkladu rozhodol požičať časť uložených peňazí, pravdepodobne by o tom informoval banku prevodom časti peňazí uložených na vklade na termínovaný vklad. Banky ponúkajú rôzne možnosti pôžičiek potenciálnym veriteľom, ako je Peter, prostredníctvom rôznych termínovaných vkladov. Banka môže Jánovi ponúknuť možnosť požičiavať svoje peniaze na veľmi krátke obdobie až na veľmi dlhé obdobie tým, že mu umožní umiestniť jeho peniaze na zodpovedajúce termínované vklady.

Napríklad, ak sa Ján rozhodne požičať päť eur na jeden rok za trhovú úrokovú sadzbu, môže túto sumu previesť na ročný termínovaný vklad. To tiež znamená, že súhlasil s tým, že sa vzdá vlastníctva piatich eur na jeden rok. Teraz je na banke, aby našla vhodného dlžníka. Úspory tu úplne pokrývajú pôžičky. Problémy nastanú, keď banky začnú poskytovať pôžičky bez podpory z úspor.

Bežní poskytovatelia pôžičiek len ťažko požičajú niečo, čo nemajú. Všetko je ale inak, keď do našej analýzy zavedieme pôžičky od bánk, ktoré nie sú podporované úsporami – pôžičky vytvorené „zo vzduchu“.

Ak by sa Ján rozhodol požičať päť eur na jeden rok, museli by sme previesť päť eur z Jánovho netermínovaného vkladu na ročný termínovaný vklad. Peniaze na ročnom termínovanom vklade je potom možné požičať na jeden rok. Ročný termínovaný vklad vo výške päť eur tak podporuje ročnú pôžičku vo výške päť eur.

Zoberme si prípad, keď Robert požiada banku A o pôžičku vo výške päť eur na jeden rok. Banka A vyhovie tejto žiadosti a požičia Robertovi peniaze otvorením novozriadenej pôžičky pre Roberta so zostatkom päť eur. V tomto prípade nám tu chýba prevod piatich eur od držiteľov netermínovaných vkladov, ako je Ján, na ročný termínovaný vklad. Prevod peňazí od veriteľa, akým je napríklad Ján, nekryje pôžičku pre Roberta. Pôžička teda nie je krytá úsporami. Banka A vytvorila päťdeurovú pôžičku „zo vzduchu“. Keď dlžník Robert použije nekryté peniaze, ktoré banka A vygenerovala „zo vzduchu“, zapája sa do výmeny ničoho za niečo. V nerušenej trhovej ekonomike sa banka vystavuje riziku bankrotu vydávaním pôžičiek „zo vzduchu“. 

Hneď ako sa nové peniaze dostanú do iných bánk, vydávajúca banka má veľké problémy. Čím skôr a čím intenzívnejšie sa totiž dostanú do obrazu klienti iných bánk, tým skôr na expandujúcu banku zasiahne silný tlak na odkúpenie, dokonca až po bankrot.

Dôvodom pravdepodobného bankrotu je, že banka poskytujúca úvery „zo vzduchu“ nemá dostatok peňazí na preplatenie šekov počas medzibankového zúčtovania. V dôsledku toho v nerušenej trhovej ekonomike, bez centrálnej banky, konkurencia medzi bankami pravdepodobne minimalizuje poskytovanie pôžičiek „z ničoho“. Treba si uvedomiť, že pravdepodobnosť bankrotu sa zvyšuje, keď je veľa konkurenčných bánk. S pribúdajúcim počtom bánk a klesajúcim počtom klientov na jednu banku sa zvyšuje šanca, že klienti budú míňať peniaze za tovary od fyzických osôb, ktoré „bankujú“ v iných bankách. To zase zvýši riziko, že banka nebude schopná preplatiť svoje šeky, ak začne vydávať úvery „z ničoho“.



Naopak, s klesajúcim počtom konkurenčných bánk, teda so stúpajúcim počtom klientov na jednu banku, sa znižuje pravdepodobnosť bankrotu. V extrémnom prípade jednej banky môže praktizovať požičiavanie „zo vzduchu“ bez obáv z bankrotu, dôvodom je to, že banka nemusí preplácať vlastné šeky, a teda sama neskrachuje.

Požičiavanie „z ničoho“ sa pravdepodobne stane udržateľným javom v rámci centrálnej banky. V tomto rámci možno banky považovať za pobočky centrálnej banky. Centrálna banka prostredníctvom denného riadenia peňažnej zásoby bráni bankám vo vzájomnom bankrote. Banky v rámci centrálnej banky teda môžu požičiavať neobmedzené sumy „z ničoho“ bez toho, aby skrachovali.

Stručne povedané, centrálna banka funguje ako vládny kartelizačný nástroj na koordináciu bánk, aby sa mohli vyhnúť obmedzeniam voľného trhu a slobodného bankovníctva a jednotne sa spoločne nafukovať.

Keď sú požičané peniaze plne kryté úsporami, vrátia sa pôvodnému veriteľovi v deň splatnosti úveru. Robert, dlžník piatich eur, vráti tieto peniaze banke aj s úrokom v deň splatnosti. Banka obratom vráti päť eur plus úrok upravený o bankové poplatky veriteľovi Jánovi. Peniaze dokončia celý kruh a vrátia sa pôvodnému veriteľovi. Banka je tu len sprostredkovateľ, nie je veriteľom, preto požičané peniaze vracia pôvodnému veriteľovi.

Naproti tomu, keď sa pôžičky, ktoré vznikli „z ničoho“, vrátia banke v deň splatnosti, vedie to k stiahnutiu peňazí z ekonomiky (k poklesu peňažnej zásoby), pretože nikdy nebola sporiteľom/veriteľom, keďže toto požičiavanie sa objavilo „z ničoho“. Úspory v tomto prípade nepodporili novovzniknuté netermínované vklady. Keď Robert splatí päť eur, peniaze odchádzajú z ekonomiky, keďže neexistuje pôvodný veriteľ, ktorému by sa požičané peniaze mali vrátiť.

V tomto prípade pôžička vo výške 5 eur „z ničoho“ je katalyzátorom výmeny ničoho za niečo. Slúži ako platforma pre neproduktívne činnosti, ktoré by pred vygenerovaním pôžičky  „zo vzduchu“ nevznikli. Pokiaľ budú banky pokračovať v rozširovaní úverov „zo vzduchu“, takéto aktivity budú naďalej prekvitať.

V dôsledku neustáleho rozširovania požičiavania „zo vzduchu“ tempo spotreby bohatstva začne prekonávať tempo produkcie bohatstva. Pozitívny tok úspor sa zastaví a úspory budú klesať.

Následne sa začne zhoršovať výkon rôznych činností a bankám sa budú hromadiť nesplácané úvery. V reakcii na to banky obmedzia svoje požičiavanie „z ničoho“, čím sa spustí pokles peňažnej zásoby. Pokles peňažnej zásoby začne podkopávať rôzne neproduktívne činnosti, čo spôsobí ekonomickú recesiu.

Niektorí ekonómovia, ako napríklad Milton Friedman, sa domnievajú, že keď peňažná zásoba začne klesať, centrálna banka by mala pumpovať peniaze do ekonomiky, aby zabránila prepadu. Ekonomický prepad však nie je spôsobený poklesom peňažnej zásoby, ale zmenšujúcim sa fondom úspor vyplývajúcim z predchádzajúcej uvoľnenej menovej politiky. Zmenšujúci sa fond úspor vedie k poklesu ekonomickej aktivity, čo si vynúti pokles požičiavania „z ničoho“, čo následne vedie k poklesu peňažnej zásoby.

Aj keby centrálna banka zabránila poklesu peňažnej zásoby, napríklad pomocou „vrtuľníkových peňazí“, nemohlo by to zabrániť ekonomickému prepadu, ak by sa fond úspor zmenšoval, keďže jadrom ekonomického rastu je rozširovanie fondu úspor. Schopnosť bánk generovať pôžičky „z ničoho“ pochádza z uvoľnenej menovej politiky centrálnej banky. Bez centrálnej banky by bola pravdepodobnosť, že banky budú praktizovať požičiavanie „zo vzduchu“ veľmi nízka.