Jim O'Neill pre Spiegel: Západ rozhodne o Putinovom bankrote

Bolo to v novembri 2001, keď O’Neill prišiel so skratkou BRIC, aby opísal štyri ekonomiky, ktoré sa vyznačovali výnimočným rastom: Brazília, Rusko, India a Čína. Chcel poukázať na to, ako štyri krajiny, ktoré boli v priebehu 20. storočia ekonomicky podriadené, by sa v 21. storočí mohli stať vplyvnými a dokonca predbehnúť veľké ekonomiky. Ich obrovský rast bol skutočný a pôsobivý. Od istého momentu svoj potenciál ďalšieho rozvoja však využívali veľmi odlišne a dnes už tieto štyri krajiny nie sú v rovnakej lige. Už pred rokmi O’Neill upozorňoval, že by mal hovoriť len o IC, teda o Indii a Číne, pretože Brazília a Rusko nedokázali napredovať a využiť svoj potenciál. V Číne sa hrubý domáci produkt od roku 2000 zvýšil osemnásťnásobne, kým Rusko predčasne opustilo cestu rastu. Hoci počas prvých 10 rokov skutočne rástlo, odvtedy sa však posunulo smerom späť. 

„Brazília a Rusko nedokázali napredovať a realizovať svoj potenciál. Ukázalo sa, že sú obrovským sklamaním," hovorí ekonóm v rozhovore pre Spiegel. „Pamätám si na pozvanie vystúpiť na petrohradskom summite v roku 2008, akomsi ruskom Svetovom ekonomickom fóre. Očakávania hostiteľov mi spočiatku neboli jasné: mal som hovoriť o ohromujúcom raste ruskej ekonomiky a nenechať nikoho na pochybách, že Rusko bude v roku 2020 jednou z piatich najväčších ekonomík. Nebol som však pripravený urobiť to, pretože realita to jednoducho neodrážala. Varovne som vystrelil priamo do srdca ruského establishmentu. Po mojom rozprávaní bola nálada na bode mrazu, v rozpakoch sme sa držali šálok s kávou. V ten deň som si uvedomil, že Rusko čelí obrovským problémom. Zatiaľ, čo si Putinovi ľudia mýlili môj sen s realitou, neboli pripravení s tým nič urobiť. Chceli, aby som poslúžil ako nejaký kľúčový svedok príbehu, ktorý bol v konečnom dôsledku nepodstatný.“



O’Neill v Petrohrade hovoril o tom, že Rusko sa nemôže spoliehať na to, že ceny ropy a plynu budú večne stúpať, ak ekonomika ako celok bude rásť a bude zdravá. Poukázal na rozsah korupcie a nízku priemernú dĺžku života mužov. A na produktivitu, ktorá bola a stále je obrovským problémom. S tým všetkým, ako tvrdí, by sa dal zvládnuť 2-percentný rast počas niekoľkých rokov, ale pre stabilný, dlhodobý rozvoj s výrazne vyšším rastom sú nevyhnutné hlboké reformy a spoľahlivé a životaschopné inštitúcie. „Existuje len jeden spôsob, ako podporiť ekonomiku: zvýšením produktivity a umožnením zakladania nových firiem, ako aj prilákaním zahraničných investícií,“ hovorí O’Neill s tým, že jeho kritiku nikto počuť nechcel. Väčšinou totiž mali pocit, že s Putinom sú na bezpečnej ceste, že je to veľký stratég. Pravdou je, že medzinárodná finančná kríza prospela Putinovi, pretože zdvihla cenu ropy a mohol naďalej sľubovať rast a prosperitu ruskému ľudu. Mnohým však bolo jasné, že jeho obrovská popularita bude nevyhnutne klesať, len čo klesne cena ropy, čo sa aj stalo od roku 2014.

Putin musel zmeniť smer, keď si uvedomil, že nemôže dosiahnuť rast, ktorý nastal pred krízou. Nemohol ani reformovať, pretože veľká časť jeho osobného finančného prospechu a prospechu niektorých blízkych ľudí závisela od nastaveného smerovania. „Začal propagovať takpovediac cieľ: "Urobte Rusko znovu veľkým!" Namiesto rastu sa ale dostavil nacionalizmus. Z toho, čo vidíme, si Putin  privodil ekonomický bankrot.“ A podľa ekonóma mu nepomôže ani to, že sa bude snažiť prinútiť Západ, aby platil za plyn a ropu v rubľoch, skôr to vyzerá tak, že Rusko bude menej vyvážať.

Podľa O’Neilla chce Putin dostať sankcionujúce strany, ktoré od neho nakupujú energiu, pod tlak, pretože ak by museli nakupovať energie v rubľoch, museli by nakupovať veľké sumy rubľov práve od centrálnej banky, ktorá bola vylúčená z medzinárodného obchodu a ktorej obrovské dolárové rezervy boli zmrazené. Odhaľuje to, ako silne je Putin závislý od medzinárodných financií, pokiaľ je dolár najväčšou rezervnou menou. „O Putinovom bankrote napokon rozhodne Západ a iní despoti si v budúcnosti dvakrát rozmyslia, kam zaparkujú svoje peniaze,“ tvrdí O’Neill a dodáva, že na ukončenie dolára ako rezervnej meny musí byť pripravená nová mena, ako je tá čínska, čo si vyžaduje reformné kroky a otvorenosť, čo ale nie je zrejmé v súčasnom štáte jednej strany Si Ťin-pchinga. Nie je to náhoda, že iba demokracie, ako USA, Európa a Japonsko poskytujú rezervné meny.

Putin odkázal svojim obchodným partnerom, že okrem rubľov bude Moskva akceptovať aj zlato. Rusko už dlhší čas navyšuje svoje zásoby zlata. O’Neill k tomu dodáva, že zlato je nezaujímavá, staromódna historická posadnutosť 40. rokov minulého storočia a nevidí pre neho žiadne využitie. „Zlato hromadia len vlády, ktorým chýba sebavedomie,  je zbytočné. Predajte ho a peniaze investujte do vzdelávania alebo do boja proti chorobám.“

Svetová ekonomika je dnes podľa ekonóma vo veľmi neistej a komplikovanej situácii, nič podobné sme tu nemali posledných 40 rokov. Okrem ťažkostí spôsobených pandémiou koronavírusu upozorňuje na situáciu, ktorá sa môže denne meniť a kedykoľvek viesť k extrémnym reakciám na trhoch. „Niekedy je to poháňané strachom, inokedy chamtivosťou. Ako je známe, ide o dva najsilnejšie faktory ekonomického konania, ktoré následne môžu spôsobiť alebo urýchliť krízy. Čo by sa stalo, keby sa zajtra mierovou dohodou opäť zmiernili sankcie? Nenásytnosť na ruskom trhu by bola zrejme takmer nezastaviteľná,“ predpovedá ekonóm



Súčasná situácia podľa O’Neilla v žiadnom prípade nevedie k lepšej produktivite. Ale presne o tú by sme sa mali snažiť, aspoň na konci krízy. Zvýšiť hodnotu práce pre čo najviac ľudí a firiem. Už pred Putinovou vojnou sa všeobecné podmienky značne zhoršili a v druhej polovici roku 2022 bol naprogramovaný pokles ekonomického rastu. Všeobecné očakávania inflácie naďalej rastú, čo je najnebezpečnejší stav pre skutočnú infláciu. Potom by centrálne banky museli zareagovať a zvýšiť úrokové sadzby na 6 percent alebo viac, aby vynútili recesiu. To by ale znamenalo návrat do situácie ako v sedemdesiatych rokoch, do „stagflácie“, kedy peniaze stratili hodnotu, mzdy a ceny rástli, zatiaľ čo ekonomika stagnovala.

„Pevne verím, že z každej krízy, v neposlednom rade finančnej, vznikajú veľké príležitosti. Po druhé, stav, v ktorom sa teraz nachádzame, dokazuje dôležitosť spolupráce a to, že štát izolovaný, najmä ako agresor, nemá žiadnu výhodu. A po tretie, je to ponaučenie, že sa môžu stať aj zlé veci a že história nie je vždy na našej strane. Zároveň sa musíme aj naďalej prispôsobovať novým podmienkam. Napríklad pre Nemcov musí byť šok uvedomiť si úroveň závislosť od zahraničnej energie. To isté platí pre závislosť Nemecka od exportu. Myslím si, že je šialené, že najväčšia ekonomika v srdci Európy sa môže fungovať dobre len vtedy, ak sa bude dobre dariť zvyšku sveta. Bolo by dobré, keby sa Nemecko prebralo a v dôsledku tejto krízy neupravilo iba svoj vojenský rámec, ale tiež urobilo všetko, čo môže, so skvelými ľuďmi a nápadmi, aby sa zbavilo svojej závislosti.“ 
 

Kto je Jim O'Neill (65)
Ako tínedžer chcel hrať profesionálne futbal za Manchester United. Ale jeho otec, poštový doručovateľ, ho povzbudil, aby študoval ekonómiu. Titul Ph.D. získal na Univerzite v Surrey diplomovou prácou zameranou na obchodnú politiku vývozcov ropy. Odvtedy sa venuje ekonomickým modelom a ich vplyvom na reálny svet mien a tovarov. V rokoch 1995 až 2013 bol partnerom Goldman Sachs a nejaký čas pôsobil ako hlavný ekonóm investičnej banky. Jeho hlavným zameraním bol rozvoj globálnej ekonomiky, najmä budúcnosť rozvíjajúcich sa trhov ako Čína a Rusko. Od roku 2014 do roku 2016 pracoval O'Neill pre britskú vládu a vyvíjal stratégie na boj proti rastúcej drogovej scéne a na podporu hospodárskeho rozvoja v severnom Anglicku. Bývalý minister financií Spojeného kráľovstva je členom Paneurópskej komisie pre zdravie a trvalo udržateľný rozvoj, členom Snemovne lordov (ako barón O'Neill z Gatley). Spolupracuje s think-tankmi ako Chatham House a Bruegel v Bruseli. Od roku 2014 je čestným profesorom ekonómie na Univerzite v Manchestri.