Dr. Skaza: Sťahujúce sa mračná stagflačnej búrky

Ekonóm, ktorý predpovedal finančnú krízu roku 2008 dva roky pred jej vypuknutím, upozorňuje na novú realitu, s ktorou musia mnohé vyspelé ekonomiky a rozvíjajúce sa trhy počítať. Za príčinu súčasného stavu považuje sériu negatívnych šokov agregátnej ponuky, ktoré obmedzili výrobu a zvýšili náklady. 

Nie je to nič prekvapujúce, pandémia COVID-19 prinútila mnohé sektory k odstávkam, narušila globálne dodávateľské reťazce a spôsobila zjavne pretrvávajúce zníženie ponuky pracovnej sily. Potom prišla ruská invázia na Ukrajinu, ktorá zvýšila ceny energií, priemyselných kovov, potravín a hnojív. A teraz Čína nariadila prísne karantény vo veľkých ekonomických centrách, ako je Šanghaj, kvôli ďalšej vlne koronavírusu, čo spôsobuje opätovné narušenie dodávateľského reťazca a prekážky v logistike. Ale aj bez týchto dôležitých krátkodobých faktorov by bol podľa ekonóma strednodobý výhľad temný. Existuje množstvo dôvodov na obavy, že dnešné stagflačné podmienky budú aj naďalej charakterizovať globálnu ekonomiku, čo spôsobí podľa neho vyššiu infláciu, nižší rast a možno aj recesiu v mnohých ekonomikách. 

Od globálnej finančnej krízy nastal ústup od globalizácie a návrat k rôznym formám protekcionizmu. Odráža to geopolitické faktory a vnútropolitické motivácie v krajinách, kde sa veľké skupiny obyvateľstva cítia „zaostalé“. Rastúce geopolitické napätie a trauma dodávateľského reťazca zanechaná pandémiou pravdepodobne povedú k väčšiemu presmerovaniu výroby z Číny a rozvíjajúcich sa trhov do vyspelých ekonomík, alebo prinajmenšom k vytvoreniu zoskupení politicky spriaznených krajín. V každom prípade bude výroba, ako píše Roubini, nesprávne pridelená regiónom a krajinám s vyššími nákladmi. Navyše demografické starnutie vo vyspelých ekonomikách a na niektorých kľúčových rozvíjajúcich sa trhoch (ako Čína, Rusko a Južná Kórea) bude naďalej znižovať ponuku pracovnej sily, čo spôsobí infláciu miezd. A keďže starší ľudia majú tendenciu míňať úspory bez práce, rast tejto kohorty prispeje k inflačným tlakom a zároveň zníži potenciál rastu ekonomiky.  Rovnako aj trvalý politický a ekonomický odpor proti prisťahovalectvu vo vyspelých ekonomikách zníži ponuku pracovnej sily a vytvorí tlak na zvyšovanie miezd. „Rozsiahla imigrácia celé desaťročia obmedzovala rast miezd vo vyspelých ekonomikách. Zdá sa však, že tieto dni sú preč,“ tvrdí Roubini.

Ekonóm ďalej z rozsiahlych stagflačných účinkov obviňuje novú studenú vojnu medzi USA a Čínou. Čínsko-americké odtrhnutie podľa jeho slov znamená fragmentáciu globálnej ekonomiky, balkanizáciu dodávateľských reťazcov a prísnejšie obmedzenia obchodu s technológiami, údajmi a informáciami, ako kľúčovými prvkami budúcich obchodných modelov.

Ďalším faktorom sú klimatické zmeny, opäť stagflačné. Suchá poškodzujú úrodu a zvyšujú ceny potravín, rovnako ako hurikány, záplavy a stúpajúca hladina morí. Príroda narúša hospodársku činnosť. Čo je ale podľa ekonóma ešte horšie, politika potlačovania fosílnych palív a požadovania agresívnej dekarbonizácie viedla k nedostatočným investíciám do tejto oblasti, zatiaľ čo obnoviteľné zdroje energie nedosiahli rozsah dostatočný na kompenzáciu znížených dodávok z fosílnych palív. Za týchto podmienok sú podľa ekonóma nevyhnutné prudké skoky cien energií. A keďže cena energie rastie, „greenflácia“ zasiahne ceny surovín používaných v solárnych paneloch, batériách, elektrických vozidlách a iných čistých technológiách. 

Verejné zdravie považuje Roubini za rovnako stagflačné. Na odvrátenie ďalšieho prepuknutia nákazlivej choroby sa urobilo podľa neho len málo, pričom už dobre vieme ako dokážu pandémie narúšať globálne dodávateľské reťazce a podnecovať protekcionistické politiky, keďže sa krajiny ponáhľajú nahromadiť si kritické zásoby, ako sú potraviny, farmaceutické výrobky a osobné ochranné prostriedky. 

Rovnako by sme sa mali obávať kybernetickej vojny, ktorá môže spôsobiť vážne narušenie výroby, ako ukázali nedávne útoky. Dá sa očakávať, že takéto incidenty budú čoraz častejšie a závažnejšie. Ak sa firmy a vlády chcú chrániť, budú musieť minúť stovky miliárd na kybernetickú bezpečnosť, čím sa zvýšia náklady, ktoré sa prenesú na spotrebiteľov. Tieto faktory len prilejú olej do ohňa politického odporu proti výrazným nerovnostiam v príjmoch a bohatstve, čo povedie k vyšším fiškálnym výdavkom na podporu pracovníkov, nezamestnaných, zraniteľných menšín a „zaostalých“. Snahy o zvýšenie podielu pracovného príjmu v pomere ku kapitálu, akokoľvek dobre mienené, znamenajú viac pracovných sporov a špirálu inflácie miezd a cien. 

Roubini neobišiel ani ruskú vojnu proti Ukrajine, ktorá podľa neho signalizuje návrat veľmocenskej politiky s nulovým súčtom. „Prvýkrát po mnohých desaťročiach musíme počítať s rizikom rozsiahlych vojenských konfliktov, ktoré narušia svetový obchod a výrobu. Navyše, sankcie používané na odstrašenie a potrestanie štátnej agresie sú samy osebe stagflačné,“ upozorňuje ekonóm s tým, že dnes je to Rusko proti Ukrajine a Západu, ale zajtra to môže byť Irán, ktorý prejde na jadrovú energiu, Severná Kórea sa zapojí do väčšieho jadrového boja alebo Čína, ktorá sa pokúsi zmocniť sa Taiwanu.

Napokon, využívanie amerického dolára ako zbrane, ústredného nástroja pri presadzovaní sankcií, je tiež stagflačné. Nielenže to vytvára vážne nezhody v medzinárodnom obchode s tovarom, službami, komoditami a kapitálom, ale aj povzbudzuje amerických rivalov, aby diverzifikovali svoje devízové rezervy mimo aktív denominovaných v dolároch. „Postupom času by tento proces mohol prudko oslabiť dolár (čím by bol dovoz z USA drahší a podporil infláciu) a mohol by viesť k vytvoreniu regionálnych menových systémov, čo by ďalej balkanizovalo globálny obchod a financie,“ myslí si Roubini.

Dr. Skaza si na záver nechal argument optimistov, že sa stále môžeme spoľahnúť na technologické inovácie, ktoré časom vyvíjajú dezinflačné tlaky. Uznáva, že to môže byť pravda, ale technologický faktor ďaleko prevyšuje 11 stagflačných faktorov uvedených vyššie. Okrem toho, vplyv technologických zmien na rast agregátnej produktivity zostáva v údajoch nejasný a odtrhnutie čínsko-západnej väzby obmedzí nasadenie lepších alebo lacnejších technológií na celom svete, čím sa zvýšia náklady. Ako príklad uvádza západný systém 5G, ktorý je v súčasnosti oveľa drahší ako systém od Huawei. „V každom prípade umelá inteligencia, automatizácia a robotika nie sú čistým tovarom. Ak sa zlepšia do bodu, v ktorom dokážu vytvoriť zmysluplnú dezinfláciu, pravdepodobne by narušili celé odvetvia a povolania, čím by sa rozšírili už aj tak veľké rozdiely v bohatstve a príjmoch. To by vyvolalo ešte silnejšiu politickú reakciu, než akú sme už videli – so všetkými stagflačnými politickými dôsledkami, ktoré z toho pravdepodobne vyplynú,“ uzatvára Roubini.