Gazprom žiada platbu v rubľoch: Euro kleslo na päťročné minimum 

Cena plynu pre európsky trh dnes ráno vzrástla o viac ako 20 percent a prechodne sa dostala až na 125 eur za megawatthodinu (MWh). Ukazujú to záznamy vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) v Holandsku, ktorý je pre európsky trh určujúci. Trh reaguje na oznámenie, že ruská plynárenská spoločnosť Gazprom naplnila svoju hrozbu a zastavila dodávky plynu do Poľska a do Bulharska. Pre porovnanie, začiatkom marca, krátko po invázii ruských vojsk na Ukrajinu, cena krátko vystúpila až na rekordných zhruba 345 eur za MWh a pred rokom sa pohybovala okolo 18 eur za megawatthodinu.

Euro v stredu ráno kleslo voči americkému doláru , keďže investori sa čoraz viac zaujímali o dodávky energie a potenciálnu recesiu v regióne. Euro prvýkrát od roku 2017 kleslo pod 1,06 USD.



„Euro jednoznačne smeruje k parite. Dôvodom tejto slabosti sú slabé ekonomické vyhliadky pre eurozónu a obrovské rozdiely v reakciách menovej politiky v USA a eurozóne,“ povedal pre CNBC Carsten Brzeski, hlavný ekonóm ING Germany.

Trhové pohyby prichádzajú v čase, keď sa ruská štátna energetická firma Gazprom rozhodla zastaviť dodávky zemného plynu do Poľska a Bulharska – dvoch členov Európskej únie – pričom Moskva požaduje platbu v rubľoch.  

„Slabosť sa ešte prehĺbila rozhodnutím Ruska obmedziť dodávky plynu do Poľska a Bulharska, čo znamená, že sme teraz o krok bližšie k tomu, čo sa môže stať krajinám eurozóny. Vyššie ceny energií spolu s podstatne slabšou menou prispejú k inflácii v blízkej budúcnosti, aj keď to zintenzívni riziko spomalenia súvisiaceho so životnými nákladmi do budúcnosti,” dodal George Buckley, hlavný ekonóm pre Spojené kráľovstvo a eurozónu v banke Nomura.
„Je to znepokojujúce znamenie,” povedal pre CNBC James von Moltke, finančný riaditeľ Deutsche Bank, o rozhodnutí Gazpromu. „Nemyslím si, že to má okamžitý vplyv na ekonomiku... ale riziko zostáva pre celkový výhľad,” dodal.

Medzinárodný menový fond začiatkom tohto mesiaca predpokladal, že eurozóna tento rok vzrastie o 2,8 %. To je o viac ako 1 percentuálny bod menej ako predchádzajúca prognóza pred ruskou inváziou na Ukrajinu. „Hlavným kanálom, cez ktorý vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku ovplyvňujú ekonomiku eurozóny, sú rastúce globálne ceny energií a energetická bezpečnosť. Keďže sú čistými dovozcami energie, vyššie globálne ceny predstavujú pre väčšinu európskych krajín negatívny šok z obchodných podmienok, čo sa premieta do nižšej produkcie a vyššej inflácie,“ uviedol vtedy MMF.

Závislosť Európy od ruskej energie je jednoznačne rozšíreným ekonomickým problémom. EÚ sa už rozhodla zastaviť dovoz ruského uhlia a rokuje o zákaze dovozu ropy. Investori sa však ostro zameriavajú na zemný plyn, ktorý je komoditou, ktorú EÚ dováža z Ruska najviac.

Na otázku, či sankcie za ropu a zemný plyn voči Rusku môžu predstavovať ekonomické riziko pre Európu, generálny riaditeľ UBS Ralph Hamers v utorok pre CNBC povedal: „V prípade ruskej ropy nie až tak veľmi, ale v prípade ruského plynu je to iné. Je to oveľa väčšia výzva najmä preto, že veľká časť priemyselných odvetví je pri výrobe svojich produktov závislá od plynu ako základnej komodity... Takže by to mohlo spôsobiť efekt druhého rádu, najmä v európskom hospodárstve.“