Pohľad na grafy: Kto sa môže stať vedúcou svetovou ekonomickou veľmocou?

Podľa ukazovateľa HDP bola India na čele pred Čínou až do roku 1500. Potom bola Čína na prvom mieste až do polovice 19. storočia. V čase priemyselnej revolúcie zaujalo prvé miesto Britské impérium, kým ho tesne pred prvou svetovou vojnou predbehli Spojené štáty. Už niečo vyše storočia sú Spojené štáty americké považované za vedúcu svetovú ekonomickú veľmoc.

Napriek tomu tu boli vyzývatelia. V roku 1956 laureát Nobelovej ceny za ekonómiu, Maurice Allais, naznačil, že mierou priemyselnej výroby sa Sovietsky zväz chystá dobehnúť Spojené štáty okolo rokov 1970-1975. V skutočnosti bol rast 4 až 10 % (ako v Spojených štátoch v 19. storočí). S ropnými šokmi a ekonomickými krízami k tomu nakoniec nikdy nedošlo. 

V 80. rokoch minulého storočia Japonsko dobiehalo Spojené štáty. Jeho HDP sa zvýšil o 5 % ročne, zatiaľ čo HDP Spojených štátov o 1 %. Týmto tempom by Japonsko mohlo zaujať prvenstvo v rebríčku, no napokon pri stagnácii japonskej ekonomiky k tomu nikdy nedošlo.

V poslednom čase čínsky ekonomický vzostup umožnil tejto krajine rýchlo predbehnúť všetky ostatné v mnohých kritériách, až kým nedosiahla druhé miesto. Dnes sa podľa ukazovateľov o vedúcu pozíciu uchádzajú Čína a Spojené štáty. Bude však tentoraz hierarchia skutočne otrasená?

Podľa Svetovej banky je celkový HDP jednej krajiny 15 000 miliárd a druhej 21 000 miliárd USD. Trend stále ukazuje, že krivky by sa mohli skrížiť do troch až štyroch rokov.



A ak použijeme HDP v parite kúpnej sily, Čína už predbehla Spojené štáty s 23 000 miliardami oproti 20 000 miliardám.



Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojom Svetovom ekonomickom výhľade uvádza prognózy na rok 2022 pre súčasný HDP na úrovni 18 000 miliárd dolárov pre Čínu oproti 24 000 miliardám pre Spojené štáty.

Pozorujeme tiež, že Čína urobila za posledné dve desaťročia skok z hľadiska obchodu. Podľa Svetovej obchodnej organizácie, ku ktorej sa Čína pridala v roku 2001, sa podiel Číny na vývoze tovaru medzi rokmi 2003 a 2020 zvýšil z 5,9 % na 15,2 % , zatiaľ čo podiel Spojených štátov klesol z 9,8 % na 8,4 %.

Čína je preto teraz zďaleka najväčším svetovým vývozcom tovaru. V hodnote to predstavuje 2600 miliárd dolárov pre Ríšu stredu oproti 1400 miliardám dolárov pre Spojené štáty. „Továreň sveta“ je teraz popredným dodávateľom do viac ako 60 krajín vrátane dvadsiatich v Afrike.



Okrem ukazovateľa reprezentovaného HDP tiež pozorujeme, že Čína už konkuruje Spojeným štátom v oblasti inovácií. Stala sa tak v roku 2011 popredným svetovým prihlasovateľom patentov a dostala sa pred USA a Japonsko. Čína, ktorá bola dlho považovaná za národ nadaný v kopírovaní, sa preto už niekoľko desaťročí zameriava na inovácie a výskum a vývoj (aj keď počet patentov nie je jediným ukazovateľom, pretože je potrebné skúmať využívanie týchto patentov a licenčné poplatky, ktoré generujú). Podľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva sa priepasť ešte zväčšuje. Čína podáva viac ako dvakrát toľko patentov ako Spojené štáty a výhradnej o d nej pochádza 43 % prihlášok na svete.



Pokiaľ ide o výskum a vývoj, čínske investície sú značné a tiež prudko vzrástli. Podľa Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD) Čína minula na túto oblasť 0,9 % HDP v roku 2000 a 2,4 % v roku 2020. V rovnakom období Francúzsko zvýšilo výdavky z 2,1 % na 2,3 % a Spojené štáty z 2,6 % na 3,4 %. V objeme Čína vzrástla z 38 miliárd dolárov v roku 2000 na 563 miliárd v roku 2020. Stále zostáva za Spojenými štátmi (664 miliárd) na druhom mieste. Čína navyše predbehla Spojené štáty v počte výskumníkov (2 milióny oproti 1,4 miliónom).

Čo sa týka porovnania firemných štruktúr, Spojené štáty sú stále pred Čínou, s takmer štvornásobne vyššou trhovou kapitalizáciou vďaka skupinám ako Apple, Microsoft, Amazon, Facebook. Ale rozdiel sa zmenšuje s nárastom Tencent, Alibaba...

Na čínskej strane sú digitálni giganti novší, ale výrazne rastú: Alibaba má obrat 72 miliárd dolárov (oproti 296 Amazonu), Tencent má 1,2 miliardy používateľov, Baidu predstavuje približne 80 % dopytov v Číne, Xiaomi má 13,5 % podiel na trhu (pred Apple a za Samsungom). Pokiaľ ide o trhovú kapitalizáciu, BATX (Baidu, Alibaba, Tencent a Xiaomi) predstavujú trikrát menej ako GAFA (Google, Apple, Facebook a Amazon), ale s vyššími mierami rastu z hľadiska obratu.


Rastúca ekonomická sila Číny sa odráža aj v jej čoraz dôležitejšej úlohe na globálnom komoditnom trhu. Čo sa týka železa a ocele, podľa WTO je Čína v súčasnosti najväčším svetovým exportérom s 13 % trhu, ďaleko pred Spojenými štátmi so 4 % . Čína je navyše krajinou, ktorá ťaží najviac zlata (pred Austráliou, Ruskom a Spojenými štátmi) a produkuje najviac hliníka (pred Ruskom, Kanadou a Indiou).

Pokiaľ ide o ropu a iné palivá, Spojené štáty zostávajú popredným svetovým vývozcom s podielom 8,6 % trhu, ďaleko pred Čínou s 2,6 %. A tento rozhodujúci sektor zostáva problematický pre Čínu, ktorá predstavuje 21 % svetového dovozu. Ako už bolo povedané, ak tieto dovozy umožnia väčší vývoz hotových výrobkov, bude to pre Čínu stále prospešné.

Čína môže v budúcnosti zaujať dominantné postavenie aj v iných oblastiach. Napríklad Ríša stredu masívne investuje do elektriny. Každé piate predané auto je elektrické a niektoré mestá nahrádzajú všetky svoje autobusy elektrobusmi. V tomto sektore Čína investuje po celom svete prostredníctvom spoločnosti State Grid Corp. China (SGCC), ktorá je dnes najväčším prevádzkovateľom elektrickej siete a distribučnej siete na svete.