Zmenia západné sankcie globálny finančný systém?

Tvárou v tvár hrôzam ruskej invázie na Ukrajinu a uvedomujúc si obmedzené vojenské možnosti, ktoré sa im otvárajú, nasadili západné vlády, celkom pochopiteľne, svoj ekonomický a finančný arzenál. Takéto sankcie nie sú novinkou, uvalené boli už aj v minulosti, samozrejme, s rôznym úspechom. Ale nikdy to nebolo v takom rozsahu ako teraz proti Rusku.

Najmä Spojené štáty a ich spojenci zabavili veľkú časť devízových rezerv ruskej centrálnej banky a prerušili prístup niektorých ruských bánk do systému finančných správ SWIFT pre medzinárodné transakcie. Svet začal používať nový výraz, „deswifting“, a finančný systém za stal zbraňou ako nikdy predtým.

Je príliš skoro hodnotiť vplyv sankcií proti Rusku, zatiaľ nič nenaznačuje rozhodujúci vplyv na režim prezidenta Vladimira Putina alebo jeho politiku. Ale dlhodobejšie škody na ruskej ekonomike budú zrejme značné. Dôsledky súčasných sankcií vedených Západom sa zároveň nebudú obmedzovať len na Rusko a Bielorusko, ktoré sú ich priamymi cieľmi. Iné krajiny sa pýtajú, či sa aj ony môžu ocitnúť odrezané od finančného systému založeného na dolároch, ak ich vlády prekročia americkú červenú čiaru. Znepokojení zostávajú saudskoarabskí politici a rovnako sa aj Čína už nejaký čas obáva svojej zraniteľnosti voči americkým finančným sankciám. Možno jestvuje mandarínska podoba pre deswifting. Zhou Xiaochuan, bývalý guvernér Čínskej ľudovej banky, však hovoril o riziku amerických sankcií pre Čínu a obhajoval obranné opatrenia na zvýšenie používania renminbi na globálnych trhoch. Iní sa otvorene pýtali, či by akýkoľvek čínsky krok proti Taiwanu vyvolal podobné sankcie zo strany Západu.

Čína v posledných rokoch podnikla kroky na zmiernenie tohto rizika. Napríklad zriadila svoj vlastný cezhraničný medzibankový platobný systém, ktorý má rovnaký formát správ ako SWIFT, aby svojim členom ponúkal cezhraničné vyrovnanie v renminbi. Cezhraničný medzibankový platobný systém Číny (CIPS) rýchlo rástol, s určitou aktívnou účasťou veľkých západných bánk, aj keď objem transakcií spracovaných prostredníctvom neho pred vojnou na Ukrajine bol stále menej ako 1 % objemu SWIFT. Aj keď sa toto číslo pravdepodobne zvýši, keďže ruské banky odrezané od SWIFT-u sa budú snažiť použiť CIPS ako náhradu, ich objemy transakcií budú príliš malé na to, aby to znamenalo významný rozdiel.



Hoci CIPS zatiaľ vážne neohrozuje globálne používané západné platobné systémy, rozvoj digitálneho renminbi v Číne by mohol mať väčší vplyv. Mnohé centrálne banky skúmajú možnosť zavedenia digitálnej meny. Napríklad Švédsko, ktoré smeruje najrýchlejšie k bezhotovostnej spoločnosti, je asi ďaleko pred väčšinou ostatných krajín. Bahamský „piesočný dolár“ si môže nárokovať, že je prvou plne digitálnou menou centrálnej banky na svete, aj keď sa objavujú hlasy, že asi nebude vážne konkurovať doláru.

Západné centrálne banky postupujú pri digitálnych menách opatrne. Je potrebné vyriešiť technické problémy, ako aj vážne problémy s ochranou súkromia. Občania možno nebudú tlieskať myšlienke, že centrálna banka dokáže sledovať každý cent, ktorý minú. Tieto úvahy sa Číny a jej PBOC príliš netýkajú. Nedávna správa Hoover Institution o vyhliadkach digitálneho renminbi ho opisuje ako „ohromujúce zlepšenie autoritárskej kontroly“. Ale zo západnej perspektívy sú medzinárodné dôsledky vážnejšie ako otázky vnútornej kontroly.

Čínske vedúce postavenie v oblasti digitálnych mien by mohlo výrazne zvýšiť cezhraničné používanie renminbi a krajiny, ktoré sa zúčastňujú na čínskej iniciatíve Hodvábna cesta, sú „povzbudzované“, aby ho začali používať. Správa Hoover Institution, napísaná tesne pred vojnou na Ukrajine, tvrdí, že schopnosť USA efektívne uplatňovať finančné sankcie by sa znížila, ak by sa Číne podarilo presadiť prostredníctvom svojej digitálnej meny „jüanizáciu“ (ďalší nový výraz) globálnych obchodných tokov.

USA sú výrazne vpredu vo vývoji a propagácii súkromných kryptomien – špekulatívnych nástrojov s vysokými transakčnými nákladmi, ktoré pre zdatných špekulantov ponúkajú vyhliadky na vyššie výnosy. Čína na druhej strane vedie v lacných platobných systémoch, ktoré znižujú náklady na cezhraničné transakcie pre jednotlivcov a podniky v reálnej ekonomike. Toho by sa možno malo zobrať ponaučenie. 

Smrť dolára bola, samozrejme, predpovedaná mnohokrát, a hoci podiel dolára na globálnych devízových rezervách klesol zo 71 % v roku 2000 na súčasných necelých 60 %, existuje len málo známok predpovedajúcich jeho zánik. Zvýšené využívanie finančných sankcií ako vojnovej zbrane však vytvorilo nový stimul pre Čínu a ďalšie krajiny, aby preskúmali spôsoby, ako minimalizovať vplyv v prípade, že sa proti nim použili podobné opatrenia. Dlhodobejšie dôsledky pre globálny finančný systém by mohli byť ďalekosiahle.

Autorom je Howard Davies, prvý predseda Úradu pre finančné služby Spojeného kráľovstva (1997-2003), predseda NatWest Group. Bol riaditeľom London School of Economics (2003-11) a pôsobil ako zástupca guvernéra Bank of England a generálny riaditeľ Konfederácie britského priemyslu.