Liberálny systém podnikania penzijných fondov

Na druhej strane dnes počúvame v masmédiách, že kvantitatívne obmedzenia, ktoré sa majú uplatniť v našom systéme (napr. povinnosť správcu až 50 % zdrojov umiestniť na domácom kapitálovom trhu) sú s nevôľou prijímané v rámci EÚ.

Aké sú princípy tejto formy investovania a ako fungujú dôchodkové fondy v rámci EÚ? Pracujú tiež v obmedzujúcom režime, alebo majú úplne liberalizované podmienky?

Investičné limity a pravidlá obozretného podnikania pre penzijné fondy vo svete

Liberalizovaný, ale aj zaistený systém v USA

Investovanie penzijných fondov vo svete je dnes regulované buď pravidlami obozretného podnikania, alebo kvantitatívnymi reštrikciami pre jednotlivé typy aktív v portfóliu. Pravidlá obozretného podnikania sa uplatňujú najmä pri oceňovaní aktív v trhovej alebo nominálnej hodnote. Naopak, kvantitatívne reštriktívne opatrenia sa aplikujú najmä na rizikovejšie aktíva ako sú napr. akcie.

Súkromné penzijné fondy v USA nemajú nijaké investičné limity zo strany štátu. Riadia sa len prísnymi pravidlami zákona ERISA, ktorý zaväzuje manažérov fondu dodržiavať pravidlá obozretného podnikania. V štruktúre aktív penzijných fondov USA majú veľké zastúpenie nehnuteľnosti (kancelárske, priemyselné, maloobchodné a rodinné priestory). Zameriavajú sa hlavne na nehnuteľnosti v atraktívnych lokalitách a veľkých mestách. V roku 2001 mali penzijné fondy pod kontrolou 39-percentný podiel na trhu nehnuteľností v USA, pričom vnútorná výnosnosť sa pohybovala od 10 do 12 percent.

Na začiatku 90. rokov zmenili penzijné fondy v USA aj svoju stratégiu a stávajú sa viac agresívnejšími. Dôvodom bola nižšia miera zhodnotenia aktív ako sa očakávalo. Vzhľadom na pokles výnosov, najmä z úročených aktív, presúvajú sa fondy najmä na akciové, ale rizikovejšie trhy. Finančné škandály a kolapsy veľkých podnikov spojené s prudkým poklesom ceny ich akcií viedli k tomu, že penzijné fondy začali mať problémy dosiahnuť predpokladané zhodnotenie. Veľké americké spoločnosti museli vložiť obrovské prostriedky do svojich penzijných fondov, aby dodržali zákonom stanovené podmienky na ochranu dôchodcov. Zákon predpisuje spoločnostiam prispievať do fondu, ak jeho rezervy klesnú pod 90 percent svojich záväzkov počas troch rokov. V dôsledku poklesu hodnoty penzijných fondov museli podniky použiť prostriedky, ktoré mali slúžiť na obnovu a rozšírenie produkcie, na úhradu poklesu fondu. Značnou stratou pre americké fondy bolo aj to, že spolu s poklesom trhových cien akcií došlo aj poklesu úrokových sadzieb, čo spôsobilo to, že pri presune do úrokových aktív aj tak došlo k poklesu výnosnosti. Kým v roku 1999 78 percent penzijných fondov (eviduje ich index S & P 500) vykazuje kladnú výnosnosť, v roku 2002 už len 26 percent vykazuje kladnú výnosnosť. Vážnym problémom pri investovaní penzijných fondov sa stáva aj tá skutočnosť, že súčasná úroveň účtovných štandardov vyvoláva pochybnosti u investorov, či vôbec hospodársky výsledok spoločnosti je pravdivý alebo nafúknutý.

Na tomto mieste treba pripomenúť, že v USA funguje systém zaistenia, ktorý realizuje PBGC (Pension Benefit Guarantee Corporation) agentúra v rámci ministerstva práce. Táto agentúra preberá na seba zodpovednosť, že v prípade krachu penzijného fondu budú dávky vyplatené touto inštitúciou. Zdroje tejto agentúry pochádzajú z príspevkov, ktoré platia jednotliví správcovia fondov a sú taxatívne určené....

Celý článok si môžete prečítať tu »».