Slovenská ekonomika vzrástla v 1. štvrťroku o 3,1 %, jej výkonnosť sa vrátila na úroveň pred pandémiou

Pozitívnym prekvapením bol výkon spotreby domácností, ktorá na medziročnej báze rástla o viac než 9 %, čím sa stala významným prispievateľom k celkovej výkonnosti. Medziročné porovnanie je však ovplyvnené aj nízkou bázou minulého roka v dôsledku lockdownu počas druhej vlny pandémie, avšak dáta naznačujú, že ani vyššia inflácia ešte v prvom štvrťroku výrazne nebrzdila výdavky domácností.



Nové geopolitické výzvy spojené s vyššími výdavkami na ochranu hraníc či humanitárnu pomoc nepotlačili výdavky vlády do tej miery, ako sa očakávalo, čo prinieslo medziročný pokles spotreby vlády. Investičná medzera vytvorená počas pandémie sa podľa posledných dát stále neuzavrela, aj keď sa postupne približne predpandemickému maximu. Firmy, niektoré ešte úplne nevyrovnané s dopadmi pandémie, už čelili novej výzve – vojenskej invázii v susednej krajine s dopadom na celosvetovú ekonomickú výkonnosť, čo motivuje spoločnosti k väčšej obozretnosti pri investíciách.

Problémy v dodávateľských reťazcoch sa v ekonomikách začali prejavovať už v minulom roku, najmä v dôsledku dopadov pandémie a svižnému rastu dopytu, no po otvorenom vojenskom konflikte a postupnom pretŕhaní väzieb medzi západom a Ruskom sa napätie výrazne zvýšilo. Toto malo dopad aj na slovenské firmy, hojne zapojené do medzinárodných odberateľských reťazcov a negatívne vplývalo na ich produkciu a export. Naopak, uvoľnenie pandemických opatrení a oživovanie dopytu povzbudzovalo import (hoci taktiež došlo na medziročnej báze k poklesu), čím čistý export prispieval výrazne negatívne k ekonomickému rastu.  

Zhrnuté a podčiarknuté, ekonomika bola v prvom štvrťroku 2022 ťahaná domácim dopytom, najvýraznejšie spotrebou domácností a investíciami – aj keď tu signifikantnú rolu zohrávajú bázické efekty. Na druhej strane, napätá situácia v dodávateľských reťazcoch umocnená vojenským konfliktom neprospieva slovenskému priemyslu a sťahuje nadol výkonnosť ekonomiky prostredníctvom stláčania objemu exportu.

V súčasnosti predpokladáme, že rast slovenskej ekonomiky v tomto roku dosiahne 2 % s podobnou štruktúrou, akú sme mohli pozorovať v prvom štvrťroku, a teda pozitívnym príspevkom zo strany domáceho dopytu a negatívnym príspevkom zahraničného obchodu. Celkový dopad bude závislý od ďalšieho vývoja konfliktu či nájdenia alternatívnych dodávateľských sietí pre slovenský priemysel, ale aj štát ako taký (najmä energetických komodít). Posledné mesačné dáta však ukazujú výrazný optimizmus slovenských priemyselníkov, na potvrdenie tohto optimizmu dátami si však musíme ešte chvíľu počkať.

Autorom je Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.