Sociálnou ekonomikou k zmene spoločnosti: Keď je na prvom mieste človek a nie kapitál

Sociálna ekonomika označuje súbor súkromných ekonomických a obchodných aktivít, ktoré sledujú ekonomický a sociálny prospech svojich členov alebo komunity, v ktorej pôsobí. Tretí sektor tvoria súkromné združenia alebo nadácie, ktoré majú na starosti organizáciu služieb a benefitov najmä sociálneho charakteru. Ekonomika solidarity je zasa koncepciou, podľa ktorej ekonomika musí fungovať na princípoch založených na solidarite, dôvere, spolupráci a kolektívnej práci, pričom prioritou sú ľudia a ich individuálne a kolektívne blaho.

V nedávnom akčnom pláne sociálnej ekonomiky, ktorý pripravila Európska komisia (2021), sa uvádza:

Sociálna ekonomika zahŕňa celý rad subjektov s rôznymi obchodnými a organizačnými modelmi. Pôsobia v rôznych hospodárskych odvetviach: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, stavebníctvo, opätovné použitie a opravy, odpadové hospodárstvo, veľkoobchod a maloobchod, energetika a klíma, informácie a komunikácia, finančné a poisťovacie činnosti, činnosti v oblasti nehnuteľností, odborné, vedecké a techniky, vzdelávanie, ľudské zdravie a sociálna práca, umenie, kultúra a médiá.  

Podľa Komisie predstavuje sociálna ekonomika 10 % všetkých podnikov v EÚ a zamestnáva približne 13,6 milióna ľudí. Okrem toho sociálna ekonomika mobilizuje prostredníctvom dobrovoľníctva ekvivalent 5,5 milióna pracovníkov na plný úväzok.

Pod pojmom sociálna ekonomika koexistujú rôzne typy subjektov, medzi ktorými vynikajú družstvá a neziskové subjekty. Existuje však určitá akademická diskusia o tom, aký by mal byť referenčný model pre organizácie sociálnej ekonomiky. Niektorí autori vsadili na družstvá ako na referenčný model, pretože sú schopné sledovať ekonomický cieľ a zároveň vrátiť časť svojich ziskov svojmu prostrediu. Iní autori sa naopak domnievajú, že možnosť rozdelenia zisku medzi členov by mohla obmedziť zaradenie družstiev ako referenčného modelu. Preto je potrebné zaviesť niektoré charakteristiky neziskových subjektov na vytvorenie organizačných modelov sociálnej ekonomiky.

Táto diskusia sa objavuje v akademickej literatúre. Organizácie sociálnej ekonomiky pochádzajú zo všetkých častí ekonomiky a môžu byť spojené s rôznymi organizačnými kontextami, konkrétne s neziskovými subjektmi, družstvami a tradičnejšími obchodnými sektormi, ktoré existujú takmer vo všetkých krajinách. 



Oba modely majú svoje obmedzenia a výzvy, ktorým musia čeliť. Napríklad družstvá výzvy súvisiace s procesom riadenia a rozhodovania. Podobné výzvy sú pozorované aj v neziskových subjektoch.

Nedávna pandémia COVID-19 odhalila problémy aj v tejto oblasti. V niektorých krajinách vznikli tzv. bankové nadácie rozkolom medzi ekonomickými a sociálnymi aspektmi pôvodných sporiteľní s cieľom preorientovať spoločenský účel týchto subjektov. Ich finančnými zdrojmi sú dividendy, ktoré dostávajú z účasti v komerčných bankách, ktoré vznikli v dôsledku tohto odčlenenia. Počas pandémie však verejné orgány zakázali prideľovanie dividend tým, ktorí využili možnosť dočasného zamestnávania, čo prinieslo finančné napätie v nadáciách.

Regulačný orgán a zákonodarcovia musia vziať do úvahy realitu, diskusiu a akademické štúdie, ktoré podporujú vývoj tohto sektora. Najnovšie trendy potvrdzujú vývoj od tradičných organizácií, akými sú družstvá a neziskové subjekty, smerom k hybridným modelom. V súčasnosti tieto hybridné modely predstavujú spôsob propagácie a uskutočňovania sociálnych iniciatív. Tieto modely si musia zachovať určité hodnoty, aby zaručili úspech týchto subjektov.
V kontexte EÚ sú tieto hodnoty zhrnuté do úvahy, že cieľom organizácií sociálnej ekonomiky je systematicky klásť ľudí na prvé miesto, mať pozitívny vplyv na miestne komunity a napĺňať sociálne poslanie. Táto definícia by sa však mala doplniť s ohľadom na niektoré špecifické hodnoty, ako napríklad:

• prvoradosť ľudí a spoločenské poslanie nad kapitálom,
• využitie výhod získaných z hospodárskej činnosti ako spôsobu podpory sociálneho účelu organizácie sociálnej ekonomiky,
• podpora vnútornej a vonkajšej solidarity v prospech miestneho rozvoja,
• rovnosť pohlaví,
• sociálna súdržnosť,
• zníženie sociálneho vylúčenia,
• stabilné a kvalitné zamestnanie,
• udržateľnosť,
• nezávislosť verejnej moci. 

Sociálna ekonomika je odpoveďou moderných spoločností na niektoré sociálne problémy. Nedá sa povedať, že ide o revolúciu v dnešnom ekonomickom svete, no jasné je, že tento ekonomický model predstavuje krok vpred pri riešení niektorých sociálnych problémov.

Samozrejme, je pred nami ešte dlhá cesta, výzvy a obmedzenia, ktorým musia tieto organizácie čeliť. Práve tieto obmedzenia upozorňujú akademickú obec, že musí prehĺbiť štúdium a navrhnúť riešenia vo vzťahu k uvedeným obmedzeniam. Len tak nájdu organizácie sociálnej ekonomiky prostredie na rast, rozvoj a zmenu našej spoločnosti.