Čierny scenár, miestami až konšpiračný: Nitky v rukách celebrít z Davosu, Lagardovej kapitulácia, rozpad eurozóny

ECB včera zvolala mimoriadne zasadnutie, aby prišla s návrhom riešenia rizikových prémií na periférii eurozóny. Trhy si od tohto rokovania sľubovali zrejme viac, ale nakoniec sa ukázalo, že banka nemá nič konkrétne pripravené. Vlastne len potvrdila, že pôjde o flexibilné využitie reinvestícií peňazí z maturujúcich dlhopisov nakúpených v rámci pandemického programu a nový protikrízový nástroj ešte pripravený nie je. 

ECB sa tak už po druhý krát v krátkom čase pokúsila naznačiť, že centrálni bankári majú vyžarovať pozitívne signály aj vtedy, keď sa okolo nich všetko rúca. Aj 9. júna Christine Lagardeová zopakovala, ako má ECB infláciu pod kontrolou, ako bude únia v roku 2022 stále rásť, pričom sa rast zrýchli v rokoch 2023 a 2024. Títo ľudia nedokážu zostaviť správnu štvrťročnú predpoveď a napriek tomu si myslia, že majú predstavu o tom, aký bude rast HDP v roku 2024?

Lagardeová sa potom počas tlačovej konferencie obrátila a pokúsila sa vzkriesiť ducha Maria Draghiho a povedala, že je pripravená urobiť „čokoľvek“ na stabilizáciu situácie. Poznamenala, že v rámci PEPP existujú nástroje s reinvestičnou kapacitou. „A ak to bude potrebné, ako sme v minulosti dostatočne preukázali, nasadíme existujúce alebo nové nástroje, ktoré budú k dispozícii.“ Ako uviedla, „v rámci nášho mandátu sme sa zaviazali predchádzať rizikám fragmentácie v rámci eurozóny“.

Takže ide o nejaký druh schémy nákupu aktív pre periférne krajiny? Nejasnosť je zámerná, pretože  sa zdá, že Lagardeová sa snaží vytiahnuť Draghiho „urobiť čokoľvek čo bude potrebné“, pričom drží nohu na jastrabom pedáli.



Podľa členky Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelovej, ECB situáciu „starostlivo“ sleduje a je pripravená nasadiť existujúce aj nové nástroje, ak zistí, že trhové precenenie je „chaotické“. „Nebudeme tolerovať zmeny podmienok financovania, ktoré idú nad rámec fundamentálnych faktorov a ktoré ohrozujú transmisiu menovej politiky," povedala s tým, že odhodlanie zabrániť fragmentácii nemá hranice. Ako prvú obrannú líniu by ECB mohla rozmiestniť práve hotovosť zo splatných dlhopisov na napäté trhy a až potom by mali podľa nej prísť na rad nové nástroje. Aké nástroje to budú, odmietla komentovať, pretože musia byť prispôsobené konkrétnej situácii, podmienkam, limitom a zárukám stanoveným prípad od prípadu.

Ak ECB trhom povie: „Budeme brániť taliansky spread“, trhy toto vyhlásenie určite otestujú. Takže ECB vlastne túto pravdepodobnosť zvýšila. ECB neochotne nasleduje príklad Fedu pri ukončení kvantitatívneho uvoľňovania a dúfa, že si niekto bude stále myslieť, že obchodovanie talianskeho BTP na úrovni 65 bps nad americkými dlhopismi s rovnakou splatnosťou je „dobrý obchod“ a bude investovať v krajine, ktorá v súčasnosti nesie zvýšené riziko premeny.  

Keby to nebolo také prehnane hlúpe, mohlo by to byť vtipné. Teraz, keď má Fed zelenú na to, aby bol ešte jastrabnejší, je na rade šialený ťah, kde zaparkovať všetky tie peniaze, ktoré zmrazila vnútorná politika USA. Fed tu má kontrolu, ale nie tak, ako si mnohí myslia. Fed nezvyšuje sadzby v boji proti inflácii, zvyšuje sadzby, aby zlomil ECB a Davos.

Pred dvoma mesiacmi sa taliansky dlh vďaka klamstvu Lagardeovej a všetkým, ktorí jej radili, obchodoval s prirážkou k americkému dlhu. Ale spread vs. dlh USA by mal byť skôr 650 bps (6,5 %) ako 65, ak chcete prilákať aj priemerného investora. Všetky trhy s dlhopismi sa teraz vzďaľujú od monetárnych experimentov, ktoré Lagarde zdedila po Mariovi Draghim, a nemá ani skúsenosti, ani odvahu na to, aby túto šarádu ďalej udržiavala. Veľkým prínosom a dôvodom, prečo malo euro vo štvrtok ráno mierny záchvat myokarditídy pred kolapsom, je to, že Lagardeová je otvorená v budúcnosti vytvoriť nový, vylepšený program uvoľňovania, ak tento „experiment“ ukončenia QE nezafunguje.



Keďže Fed je teraz v úlohe európskeho likvidačného agenta, Lagardeová nemôže robiť nič iné, než ísť po vydláždenej ceste zo žltých tehál, aby sa hrozná situácia každým dňom nezhoršovala. To znamená, že naozaj sa v tejto chvíli obávajú Talianska? Nie je to tak, že ľudia v  Davose manipulovali taliansku politickú scénu, aby dosiahli presne tento stav vecí? Je možné, že ich Taliansko vôbec nezaujíma a že radšej by Mario Draghi zrazil Taliansko do zeme a zmenil krajinu na dymiacu ruinu v nádeji, že zachráni severoeurópsky menový blok.  

Zmyslom poverenia Draghiho bola likvidácia Talianska. Talianska finančná implózia by bola práve  príčinou, ktorú sa celibrity v Davose snažia privodiť, aby si upevnil moc v rámci ECB prevzatím úplnej kontroly nad jej bankovým systémom, keď všetky banky skolabujú. Stačí si spomenúť na Banco Popular, ktorú násilne zlikvidoval Draghi v čase, keď bol prezidentom ECB, a predal ju Santander za 1 dolár. Sila, ktorú tam Draghi predviedol, bola ohromujúca. A bol to varovný výstrel pre investorov, že peniaze nikoho nie sú v bezpečí pred komisármi ECB.

Zatiaľ čo Draghi držal veci pohromade prostredníctvom silného vyzbrojovania, vytvoril sa precedens, že ECB má moc nad svojimi členskými bankami, ktorú Fed nemá. Ak sa európsky bankový systém zrúti, zničí to eurodolárové trhy, pretože tie banky, ktoré predtým zvýšili svoje dolárové zostatky, budú mať nulovú schopnosť tak urobiť potom, čo ich pohltí ECB.



Najdôležitejšie je, že ECB podkopáva politické pozície takmer každého významného politika v celej eurozóne. Nie je to tak, že by banková kríza posilnila koalíciu Olafa Scholza v Nemecku alebo Draghiho dočasnú vládu v Taliansku. Politici konečne začnú pociťovať skutočný hnev za zmenu, keďže inflácia požiera strednú triedu, vysoké ceny energií znižujú firemné zisky a regulačná tyrania prichádzajúca z Bruselu nemá konca kraja pri presadzovaní zelenej agendy. Davos  sa bude snažiť držať pevne prikrývku nad jadrom EÚ, pretože nesie najväčšiu politickú moc. Čo nebude mať pod kontrolou, keď sa to začne rozmotávať, je to, čo urobí takzvaná periféria.

Turecko takmer vyhlásilo vojnu Grécku pre Erdoganovu kreatívnu interpretáciu suverenity Grécka a obvinilo ho z militarizácie ostrovov v Egejskom mori. Estónsko stratilo veľa kvôli inflácii, ktorú nespôsobilo Rusko, ale ich vlastná besná rusofóbia. Ekonomická realita toho, čo Lagardeová a spol. dali do pohybu, ale nedokážu to ovplyvniť pád takmer každej veľkej vlády v Európe v priebehu budúceho roka alebo dvoch, pričom budú stimulovať krajiny ako Maďarsko, aby vyhlásili nezávislosť od Bruselu. To je dôvod, prečo Lagarde tak horlivo pripomenula, že si uvedomuje „riziká fragmentácie“ a že má navrch. 

Kľúčom je, že Rusko pokračuje v dosahovaní víťazstiev na východnej Ukrajine a zároveň využíva čas na posilnenie svojich pozícií na juhu a odhalenie úplného bankrotu Západu. Ukrajina predstavuje existenčnú hrozbu pre každého. Ak Rusko prehrá, celý globálny juh nedokáže uniknúť z fiat dlhového otroctva západného kartelu centrálnych bánk, pretože budú kontrolovať tok ruských prírodných zdrojov takým spôsobom, že nebudú zastavené. Veľa sa špekuluje, že nemecká vláda padne, ale tento príbeh sme už mali možnosť vidieť v Taliansku. Koalícia by mohla zlyhať a prezident Frank-Walter Steinmeyir, človek z Davosu, odmietne nové voľby a prinúti strany, aby dali dokopy novú technokratickú vládu, ktorá bude politicky nerozoznateľná od tej existujúcej. Keďže Zelení sú súčasťou takmer všetkých štátnych delegácií v nemeckom Bundesrate (horná komora), nedôjde k žiadnej skutočnej zmene politiky, pretože kontrolujú, aké právne predpisy sa v skutočnosti prijímajú. Preto je Scholz taký slabý.  



Keďže každý štát v Bundesrate hlasuje ako blok, Zelení tam majú 41 zo 69 hlasov, čo im dáva efektívnu kontrolu nad politikou. Toto bol najväčší úspech Merkelovej, zatiaľ čo kancelárka zároveň podvádzala Putina, aby si myslel, že dohody z Minska sú niečo iné, ako len plytvanie časom, zatiaľ čo NATO vybudovalo a vycvičilo ukrajinskú armádu. Ak teda nemecká vláda zlyhá a Steinmeier odmietne ísť do nových volieb, potom bude výsledná úradnícka vláda ešte slabšia ako Scholzova vláda a zabezpečí úplnú zradu nemeckého ľudu. A najhoršie na tom bude, že budú mať stále pocit, že majú kontrolu nad tým, čo sa s nimi bude ďalej diať, pretože nemeckému ľudu sa stále hovorí, že riadi vrcholovú politiku EÚ.

EÚ sa rozbije na líniách kapitálovej efektívnosti a euro ju privedie do bankrotu, čo si vynúti skutočné politické rozdelenie. Východná Európa sa odtrhne v momente, keď sa EÚ pokúsi presadiť energetické embargo voči Rusku, najmä ak Rusko získa Odesu a prístup k riečnemu systému Dunaja. 

ECB by tak dosiahla presný opak toho, čo zamýšľala, teda unitárny bankový a politický systém. Pretože ako vždy, ľudia reagujú na podnety. V USA povedali nie klimatickým zmenám, CBDC a kontrole zbraní. V Rusku povedali nie dlhu a nacistom. A v Číne jednoducho povedali nie oligarchom, ktorí neboli Číňania. V tomto scenári je celkom ľahké rozobrať úniu, je celkom ľahké vidieť, čo sa môže stať.