Gréci sa obávajú ďalšej recesie: Vláda rozdáva peniaze, dotuje elektrinu aj tankovanie

Takmer štyri roky po tom, čo Grécko oslávilo koniec svojho komplikovaného záchranného programu, sa jeho obyvatelia opäť čoraz viac zaujímajú o svoje ekonomické vyhliadky. „Grécko je bezpečnejšie, ale nie bezpečné,“ povedal pre CNBC Michalis Galenianos, obyvateľ Atén, keď sa ho pýtali na vyhliadky na recesiu. „Myslím si, že Grécko je teraz stabilnejšie ako to, čo bývalo. Myslím si a dúfam, že finančne temné časy z minulosti sa už nevrátia.”

Grécko prešlo po finančnej kríze troma po sebe nasledujúcimi záchrannými programami, ktoré, kontroverzne, záviseli od množstva reforiem a rokov úsporných opatrení. Grécka ekonomika potom v roku 2018 vzrástla o 1,6 % a v roku 2019 o 1,9 %. Rovnako ako zvyšok sveta však utrpela v rokoch 2020 a 2021 ekonomický neúspech v dôsledku pandémie koronavírusu a teraz čelí novým ekonomickým tlakom s jednou z najvyšších mier inflácie v Európe. Odhad európskeho štatistického úradu naznačil, že celková inflácia v Grécku bola v máji 10,7 %, čo je nárast z 9,1 % z apríla. Pre bežných občanov je to veľká zmena.

Tridsiatnička z Atén, ktorá si kvôli svojej práci neželala byť menovaná, pre CNBC povedala, že si začala viac uvedomovať, kde míňa peniaze. „Najmä za tankovanie do auta a elektrinu. Kým predtým by som za normálnych okolností zabudla, že je ohrievač zapnutý, teraz som na seba naozaj prísna,” povedala. 
„Strávili sme už desaťročie vo finančnom napätí, a myslím si, že by bolo zničujúce prejsť touto procedúrou znova... Najviac sa bojím o svoj plat a či opäť nedôjde k nejakému prepúšťaniu. Zároveň sú nájmy veľmi vysoké, kým počas finančnej krízy neboli, a je veľmi ťažké pre mňa držať s rastom cien krok,“ dodala. Podľa správy eKathimerini stúplo nájomné v Grécku od jesene 2020 do jesene 2021 o 5 %, no v niektorých častiach Atén stúplo nájomné o 17 %.

Podľa správy Európskej komisie z 13. júna sú ceny pohonných látok nad priemerom EÚ. A vláda krajiny stanovila cenový strop pre veľkoobchodné ceny elektriny v snahe pomôcť spotrebiteľom aj priemyslu vyrovnať sa s touto situáciou. „Mám starosť o blaho svojej rodiny, aby dokázala vyjsť s peniazmi,” povedal pre CNBC Vassilis Vasileios, ktorý pred rokom odišiel z Grécka pracovať na Island.

Čo bude ďalej s eurozónou?
Širší európsky výhľad tiež nevyzerá dobre. „Predpokladáme, že ekonomika eurozóny vstúpi do recesie skôr ako USA,” uviedli v utorok analytici banky Berenberg. To predstavuje značný posun v prognózach od začiatku roka, kedy sa predpokladalo, že ekonomické vyhliadky pre Európu sú jasnejšie ako pre USA. Ruská invázia na Ukrajinu to zmenila. „Keby nebolo pravdepodobného návratu letných turistov po Covid-19, recesia by už pravdepodobne začala,“ dodal Berenberg a predpokladá, že HDP eurozóny v roku 2023 poklesne o 0,8 %.

Grécke pomocné opatrenia
Analytici však v prípade Grécka zatiaľ nebijú na poplach. Jonas Floriani, analytik skupiny AXIA Ventures, uviedol, že Grécko má vysokú úroveň úspor, ktoré sa budú hodiť, ak sa ekonomická situácia zhorší. Grécke banky sú zároveň v oveľa silnejšej pozícii ako v dôsledku globálnej finančnej krízy, povedal Floriani a Atény dostávajú najväčšiu časť európskych fondov na obnovu, ktoré pomôžu použiť pri verejných investíciách. Ďalšie pomocné opatrenia by mohli byť na ceste.

„Keďže v Grécku prebiehajú diskusie o rýchlych prieskumoch verejnej mienky, očakáva sa, že vláda oznámi ďalšie opatrenia priaznivé pre voličov v snahe čeliť dopadu krízy životných nákladov,“ povedal Wolfango Piccoli, spolupredseda poradenskej spoločnosti patriacej do skupiny Teneo. „Atény spustili počas uplynulého víkendu schému, ktorá umožňuje majiteľom domov požiadať o dotáciu na elektrinu až do výšky 600 eur. Ohlásené bolo aj druhé kolo žiadostí o dotácie na benzín a naftu. Vláda tiež zvažuje ďalší „inflačný šek“ podobný 200-eurovej rozdávanej sume, ktorú dostali mnohí Gréci pred Veľkou nocou, aby pomohla domácnostiam vyrovnať sa s rastúcimi cenami,“ dodal.