Vysoké ceny benzínu majú riešenie, ktoré sa ale Američanom páčiť nebude

Francúzski predstavitelia energetiky, vrátane výkonného riaditeľa Total, jednej z najväčších ropných spoločností na svete, nedávno poslali otvorený list Francúzom, aby „spoločne podnikli kroky v oblasti dopytu po energii znížením našej spotreby“.

Európa je závislá na zemnom plyne, najmä pokiaľ ide o veľkú časť tepla a elektriny, ktoré – aj keď sa to pravdepodobne mení – vo veľkej miere pochádza z Ruska. Generálny riaditeľ spoločnosti Shell, ktorá sídli v Londýne, začiatkom tohto týždňa povedal, že „na svetovom trhu s energiou prichádza turbulentné obdobie, keď sa Európa snaží nahradiť zemný plyn, ktorý bude pravdepodobne odrezaný od Ruska“.

Jedným zo spôsobov, ako znížiť ceny energií a pomôcť vo vojnovom úsilí na Ukrajine, je spomaliť dopyt. Šetrenie môže mať rôzne formy: menej jazdenia, nižšie teploty v budovách v zime, spolujazda, používanie verejnej dopravy, výmena kotlov, alebo práca z domu. Inými slovami, žiadať spotrebiteľov, ktorí neuveriteľne zaťažujú energetické zdroje prudkým nárastom dopytu, aby znížili svoju spotrebu. Ak by však k tomu Európanov nakoniec Rusko prinútilo, Američania sa len ťažko zhodnú na myšlienke, že by mali konzumovať menej. Je to preto, že Európa a časti Ázie majú úsporu energie a efektívnosť votkanú do svojej politiky a ekonomík spôsobom, akým to energeticky bohaté Spojené štáty nemajú.



Európa si veľmi dobre uvedomuje problémy s dodávkami a dopytom po energii. Zásoby zemného plynu a ropy sa zmenšujú a Európa očakáva, že v zime bude čeliť masívnej kríze, keďže dopyt po plyne, po teple, stúpa a ruské dodávky sa podľa očakávaní priblížia k nule. Existujú aj iné spôsoby, ako získať plyn okrem pevných plynovodov, napríklad prepravou skvapalneného zemného plynu (LNG), ale aj tu existujú veľké obmedzenia. Po prvé, terminál Freeport bol ťažko poškodený pri požiari a pravdepodobne nebude funkčný po zvyšok roka.

Európa nie je jediná v ťažkej závislosti od dovozu plynu a ropy, aj Južná Kórea, Japonsko a Čína musia takto získavať skvapalnený zemný plyn. „Do Európy bude prichádzať viac dodávok LNG, ale bude dostatok nových dodávok LNG na vyplnenie vzniknutého výpadku? Nemyslím si to,“ povedal podľa Bloomberg generálny riaditeľ Shell Ben van Beurden.

 „Európa, Ázia a ďalšie rozvinuté priemyselné krajiny berú rozhovory o energetike oveľa vážnejšie a robia to už od 70. rokov,“ vysvetlil Gregory Brew, ropný historik z Yale University. Európa a Ázia majú tendenciu byť oveľa viac závislé od dovážanej ropy a plynu, či už z Blízkeho východu alebo Sovietskeho zväzu a teraz Ruska, čím sa šetrenie energie stáva otázkou národnej bezpečnosti a prežitia po arabskom ropnom embargu a náraste cien ropy v r. sedemdesiatych rokoch 20. storočia.

Trh so zemným plynom sa viac a viac lokalizuje, pretože sa vo veľkej miere musí sústrediť pozdĺž pevnej infraštruktúry plynovodu. Skvapalnený zemný plyn možno vyvážať a prepravovať do zahraničia. „Myslím si, že naša situácia so zemným plynom nie je ani zďaleka taká strašná ako v Európe. Nie sme v situácii, keď by nás náš dodávateľ štyridsiatich percent plynu od dodávok odrezal,“ povedal Harrison Fell, vedúci výskumník z Centra globálnej energetickej politiky Kolumbijskej univerzity.



„Ochrana mala vždy zmysel a mala politickú podporu,“ vysvetlil Brew. „To už ale v USA neplatí, hlavným dôvodom je, že máme tento veľmi veľký, politicky silný priemysel fosílnych palív, ktorý vyrába energiu doma v USA.“ Za týmto silným sektorom je bridlicová revolúcia, čím sa USA zmenili na vývozcu ropy a trhového hráča produkujúceho plyn, ktorý by mohol uplatňovať „energetickú dominanciu“ na svetových trhoch. „Dôvod, prečo prezident Joe Biden a republikáni nehovoria o ochrane životného prostredia, je ten, že to bráni energetickej dominancii, ktorú presadzovali Donald Trump a Barack Obama. Namiesto znižovania dopytu by sme mali zvýšiť domáci produkt. To je dôvod, prečo teraz nepočujeme o ochrane životného prostredia,“ vysvetľuje Brew.

Pokiaľ ide o „zmenu našich návykov na zníženie spotreby energie,“ vysvetlil Fell, „primárnym mechanizmom na to bola cena, cena pohonných hmôt sa dosť zvýši, začneme menej cestovať, cena plynu sa dosť zvýši, zmeníme nastavenia termostatu.“

„Mohli by sa zvýšiť dotácie na verejnú dopravu, zaviesť opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti pre štátne a verejné budovy a inštitúcie a dokonca aj ministerstvo obrany by mohlo byť povzbudené, aby znížilo spotrebu energie,“ povedal Brew. „Prezident by mohol povzbudiť ľudí, aby jazdili menej a zostali doma, tieto opatrenia boli účinné v 70. rokoch.“ Najslávnejším vládnym opatrením z minulosti bolo zníženie rýchlostného limitu na 55 míľ za hodinu spolu s množstvom dobrovoľných programov efektívnosti. Prezident Jimmy Carter, si obliekal svetre a na Biely dom umiestnil solárne panely, snažil sa tak presvedčiť Američanov, aby používali menej energie a obmedzili dovoz ropy. Zatiaľ čo Američania na tieto prosby skutočne reagovali – aj keď Kongres nezaviedol tvrdšie opatrenia vďaka protestom v energetickom priemysle – prístup k takejto politike sa vytratil s Carterovou porážkou v prezidentských voľbách v roku 1980 a nízkymi cenami ropy v 80. rokoch.

Dnes sa však situácia s rastom cien výrazne mení aj tak ale jediným nástrojom, na ktorý sa USA obrátili, je snaha zvýšiť ponuku – dokonca aj vtedy, keď v systéme nezostáva veľa voľného manévrovacieho priestoru. V Spojených štátoch sa Bidenova administratíva vo veľkej miere snažila vyzvať ropný priemysel, aby ťažil viac. A hoci produktivita stúpa, zostáva hlboko pod frenetickou aktivitou z roku 2010, keď americká produkcia plynu a ropy vzrástla, čo viedlo k tomu, že USA sa stali jedným z najväčších vývozcov ropy a priblížili sa k energetickej sebestačnosti.



Odvtedy investori v tomto odvetví výrazne utiahli opraty a začali byť oveľa menej ochotní hádzať peniaze do ropnej náplasti, pretože sa obávajú ďalšieho cyklu rozmachu a poklesu ďalších vrtov vedúcich k nižším cenám a masovým bankrotom. A, samozrejme, autá, nákladné autá a lietadlá nejazdia na ropu, ale na rafinované produkty. Rafinérsky priemysel stratil kapacitu od nástupu COVID-19, keďže americké a kanadské rafinérie sa zatvorili z dôvodu očakávaní odvetvia, že dopyt po rafinovaných produktoch bude trvalo nižší. To znamená, že zostávajúce rafinérie bežia na alebo blízko svojej plnej kapacity, chrlia zisky pre svojich majiteľov a riskujú mechanické poruchy a nehody. V regióne pobrežia Mexického zálivu, ktorý je náchylný na dopady v období veľkých hurikánov, rafinérie bežia na takmer 98 percent kapacity, zatiaľ čo na západnom pobreží, kde sú najvyššie ceny benzínu,  fungujú na 85 percent. 

„Mám pocit, že nás čaká zlá hurikánová sezóna. Neprekvapilo by ma, keby došlo k ďalším výpadkom a nehodám Freeportu. Ak by sme teraz tento problém predbehli, situáciu by to trocha uľahčilo."