Euro pod paritou s dolárom: Päť spôsobov, ako môže silná americká mena poškodiť svetovú ekonomiku

Dolár je svetovou rezervnou menou, čo znamená, že sa používa vo väčšine medzinárodných transakcií. V dôsledku toho majú zmeny jeho hodnoty dôsledky pre celú globálnu ekonomiku. Pozrime sa na päť hlavných.

1. Ešte väčšia inflácia
Benzín a väčšina komodít, ako sú kovy alebo drevo, sa zvyčajne obchodujú v amerických dolároch (aj keď s výnimkami). Takže keď dolár silnie, tieto položky budú stáť viac v miestnej mene. Napríklad cena benzínu. A keďže cena za liter benzínu v amerických dolároch tiež prudko stúpla, vytvára to dvojnásobnú pohromu. Keď sú energie a suroviny drahšie, ceny mnohých produktov stúpajú pre spotrebiteľov a firmy, čo spôsobuje infláciu na celom svete. Jedinou výnimkou sú USA, kde silnejší dolár zlacňuje dovoz spotrebných produktov, a preto by mohol pomôcť skrotiť infláciu.

2. Krajiny s nízkymi príjmami v ohrození
Väčšina rozvojových krajín má svoj dlh v amerických dolároch, takže mnohé teraz dlhujú oveľa viac ako pred rokom. V dôsledku toho sa mnohí budú snažiť nájsť stále väčšie množstvo miestnej meny na splácanie svojich dlhov. Vidíme to už na Srí Lanke a ďalšie krajiny môžu čoskoro nasledovať tento príklad. Buď budú musieť viac zdaniť svoje ekonomiky, vydávať inflačné miestne peniaze alebo si jednoducho viac požičiavať. Výsledkom môže byť hlboká recesia, hyperinflácia, kríza štátneho dlhu alebo všetky tri dohromady, v závislosti od zvolenej cesty. Rozvojovým krajinám, ktoré sa dostanú do krízy štátneho dlhu, môže trvať roky alebo dokonca desaťročia, kým sa zotavia, čo spôsobí ich obyvateľom vážne ťažkosti.

3. Väčší obchodný deficit USA
Ostatné krajiny budú v dôsledku silného dolára kupovať menej amerických produktov. Obchodný deficit USA, ktorý predstavuje rozdiel medzi objemom vývozu a dovozu, sa už blíži k mamutiemu biliónu dolárov ročne. Prezident Joe Biden a pred ním Donald Trump sľúbili, že ho znížia, najmä proti Číne. Niektorí ekonómovia sa obávajú , že obchodný deficit zvyšuje americké pôžičky a odráža skutočnosť, že mnoho pracovných miest vo výrobe sa presunulo do zámoria.

4. Zhorší sa deglobalizácia 
Najzrejmejšou hospodárskou politikou na zabránenie rastu obchodného deficitu je staré známe  uvalenie ciel, kvót alebo iných prekážok na dovoz. Iné krajiny majú tendenciu robiť odvetné opatrenia proti takémuto protekcionizmu, pridávajúc k americkým výrobkom svoje vlastné dane a iné prekážky. V ére, keď sa „deglobalizácia“ už začala kvôli zhoršujúcim sa západným vzťahom s Ruskom a Čínou, silnejší dolár pridáva na politickej dynamike protekcionizmu a ohrozuje globálny obchod.

5. Obavy v eurozóne
Slabšie členské štáty EÚ ako Portugalsko, Írsko, Grécko a Cyprus sa stali o niečo menej zraniteľné voči investorom, ktorí zvýšili svoje náklady na pôžičky na krízovú úroveň, než počas najtemnejších dní krízy eurozóny. Je to preto, že veľká časť ich štátneho dlhu je teraz v rukách Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý bol zriadený na ich záchranu, ako aj priaznivejších investičných bánk v rámci eurozóny. Silnejší dolár však vytvára tlak na Európsku centrálnu banku, aby zvýšila svoje úrokové sadzby, aby podporila euro a znížila náklady na dovoz vrátane energií. To spôsobí väčší tlak na krajiny eurozóny s vysokou úrovňou dlhu. Taliansko, ktoré je deviatou najväčšou ekonomikou na svete a má vládne dlhy na úrovni neuveriteľných 150 % HDP, by bolo obzvlášť ťažké zachraňovať, ak by sa situácia vymkla spod kontroly.

Spojením týchto piatich bodov je ultra silný dolár ďalším dôvodom na obavy z globálnej recesie v nadchádzajúcom období. Vyššia inflácia narúša príjmy spotrebiteľov a znižuje spotrebu. Protekcionizmus môže znížiť medzinárodný obchod a investície. Krízy štátneho dlhu znamenajú vážne problémy pre mnohé rozvojové krajiny a možno aj pre eurozónu.

Bude dolár naďalej rásť?
Dolár rastie z ekonomických aj geopolitických dôvodov. Centrálna banka USA (Federálny rezervný systém) agresívne zvyšuje úrokové sadzby a tiež uťahuje svoju politiku vytvárania peňazí prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Deje sa tak s cieľom obmedziť infláciu spôsobenú problémami s dodávkami počas pandémie, vojnou na Ukrajine a tiež QE.



Silnejší americký dolár je vedľajším efektom týchto vyšších úrokových sadzieb. Keďže dolár teraz ponúka vyšší výnos, keď je uložený v americkej banke, povzbudzuje zahraničných investorov, aby predávali svoju miestnu menu a nakupovali americké doláre.

Samozrejme, centrálne banky v iných jurisdikciách tiež zvýšili úrokové sadzby a eurozóna plánuje urobiť to isté. Ale nie tak agresívne ako USA. Japonsko napríklad vôbec nesprísňuje, takže výsledkom je stále väčší zahraničný dopyt po dolároch.

Ďalším dôvodom prudkého nárastu amerického dolára je to, že ide o klasické bezpečné útočisko, keď sa svet obáva recesie. Tá súčasná geopolitická situácia ho pravdepodobne robí ešte príťažlivejším. Euro utrpelo blízkosťou únie k vojne na Ukrajine, závislosti na ruskej energii a perspektívou ďalšej krízy eurozóny. Prvýkrát dosiahlo paritu s dolárom, na určitý čas dokonca pod paritu. americká mena vyskočila oproti menovému košu na 20-ročné maximum po tom, ako USA zverejnili údaje o vývoji inflácie, ktorá dosiahla v júni nové viac než 40-ročné maximum.

Britskú libru zasiahol brexit a zároveň čelí vyhliadke na druhé škótske referendum o nezávislosti a potenciálnu obchodnú vojnu s EÚ kvôli Severnému Írsku. Napokon japonský jen patrí do ekonomiky, ktorá, ako sa zdá, pomaly stráca pôdu pod nohami. Krajina starne a stále nie je spokojné s migráciou na zvýšenie svojich výrobných kapacít. Slabší jen je tiež cenou, ktorú Japonsko platí za pokračujúce QE, aby udržalo nízke úrokové sadzby svojho vládneho dlhu.

Je ťažké predpovedať budúce smerovanie amerického dolára, keď je vo svetovej ekonomike toľko pohyblivých častí. Dá sa však predpokladať, že pretrvávajúca inflácia bude nútiť neustále zvyšovať americké úrokové sadzby a že spolu s geopolitickými šokmi z vojny a nesplácania štátnych dlhov pravdepodobne udrží dolár vysoko. Silný americký dolár je odpoveďou na problematické časy.