Predbežná letná prognóza Európskej komisie: Domácnosti s nižšími príjmami to budú mať ťažké

Konkrétnymi rizikami prognózy sú ďalšie tlaky na rast cien energií a dokonca aj úplné obmedzenie dodávok plynu. Preto by členské štáty EÚ mali zaviesť správne politiky na podporu zraniteľných domácností a zároveň investovať do opatrení na zabezpečenie energetického prechodu.
 
Ekonomický vývoj za posledné dva mesiace si vynútil hlboké prehodnotenie výhľadu rastu a inflácie v EÚ.  

Po prvé, európske spotové ceny plynu a ceny futures sa za posledných pár týždňov výrazne zvýšili. Vyplýva to zo zníženia dodávok plynu z Ruska a obáv z budúcich dodávok (IEA 2022). Ceny elektriny futures tiež vzrástli, najmä pre zimné sezóny v rokoch 2022 a 2023. 




Po druhé, keďže rastú dôkazy o rozširujúcom sa tlaku na ceny, ECB a ďalšie centrálne banky EÚ sú pripravené urýchliť zmierňovanie menovej podpory. Trhy teraz očakávajú, že krátkodobé úrokové sadzby sa budú zvyšovať rýchlejšie. Vzrástli aj výnosy dlhodobých štátnych dlhopisov. Sprísnenie úverových štandardov, prudký nárast podnikových výnosov a veľká korekcia v oceňovaní akcií prispievajú k menej prispôsobivým finančným podmienkam. 



Po tretie, globálny rast sa oslabuje. Prerušenia logistiky a dodávateľského reťazca naďalej brzdia globálnu aktivitu, aj keď sa objavujú náznaky uvoľňovania. Škody spôsobené prísnymi blokádami súvisiacimi s koronavírusom v Číne sa zdajú byť väčšie, ako sa pôvodne očakávalo, zatiaľ čo hroziaca kríza čínskeho sektora nehnuteľností, ktorý je hlavnou oporou rastu v posledných rokoch, by mohla mať dlhodobý negatívny vplyv na vyhliadky rastu krajiny. Rast v USA bude tiež slabší, keďže Fed bude rázne konať, aby skrotil rekordnú infláciu. Očakáva sa, že reálny globálny rast HDP (bez EÚ) v roku 2022 vzrastie o 3,0 % a v roku 2023 o 3,3 %, čo je o 0,3 a 0,4 percentuálneho bodu menej, než s čím počítala jarná prognóza EK. 

Ekonomický sentiment v EÚ silne zasiahla ruská invázia na Ukrajinu, najmä spotrebiteľov, ktorých dôvera klesla na úrovne blízke historickému poklesu z apríla 2020, na začiatku pandémie COVID-19. Nárast miery úspor domácností v eurozóne zaznamenaný v prvom štvrťroku pravdepodobne odrážal nielen opätovné zavedenie opatrení súvisiacich s pandémiou, ktoré obmedzili možnosti spotreby na začiatku štvrťroka, ale aj významný pokles dôvery.

Nastavenie na cestu nižšieho rastu
Tento vývoj si vynucuje hlboké prehodnotenie hospodárskeho výhľadu EÚ. Letná predbežná prognóza Európskej komisie (Európska komisia 2022b) očakáva, že reálny HDP v tomto roku vzrastie o 2,7 % v EÚ a o 2,6 % v eurozóne. Očakáva sa, že po silnejšom prvom štvrťroku tohto roka, ako sa pôvodne odhadovalo, ekonomická aktivita v druhom štvrťroku oslabila, ale v lete by mala opäť nadobudnúť určitú trakciu vďaka sľubnej turistickej sezóne. Očakáva sa, že v roku 2023 hospodársky rast opäť nadobudne určitú dynamiku na pozadí odolného trhu práce, zmierňovania inflácie, podpory zo strany Nástroja na obnovu a odolnosť (RRF) a stále veľkého množstva nadbytočných úspor. Predpokladaná miera rastu za celý rok je však na úrovni 1,5 % v EÚ a 1,4 % v eurozóne výrazne nižšia ako 2,3 % očakávaná na jar v oboch oblastiach. 

Vyššia inflácia
Rýchly rast cien v posledných mesiacoch naznačuje, že ročná inflácia zostane v roku 2022 zvýšená. Ďalšie vonkajšie a domáce cenové tlaky v druhej polovici roka by sa mali pridať k inflácii prenesenej z jej vysokých hodnôt do júna. Očakáva sa, že inflácia v EÚ dosiahne vrchol na úrovni 8,9 % v 3. štvrťroku 2022 (8,4 % v eurozóne), čo je o štvrtinu neskôr ako v jarnej predpovedi. Očakáva sa, že inflácia energií HICP bude v priebehu roka 2023 poháňať stabilný pokles celkovej inflácie. Inflácia potravín by mala zostať vysoká v roku 2022 a v menšom rozsahu v roku 2023, čo odráža tlaky na zvyšovanie, ktoré v súčasnosti pôsobia v celom potravinovom hodnotovom reťazci. Oneskorené účinky znehodnotenia eura, vysoké vstupné náklady, prerušenia na strane ponuky (vrátane nedostatku pracovnej sily), a rastúce mzdy sú nastavené tak, aby udržali jadrovú infláciu počas celého roku 2023, keďže volatilnejšia energia a potraviny ustúpia. Celkovo sa v eurozóne predpokladá ročná priemerná inflácia na úrovni 7,6 % v roku 2022 a 4,0 % v roku 2023 (a 8,3 % a 4,6 % v EÚ). 

Úpravy predchádzajúcich projekcií inflácie sú značné, keďže sa očakáva, že inflácia zostane v prvej polovici budúceho roka stabilná a potom prudko klesne. Na konci prognózovaného horizontu je celková inflácia na úrovni 2,5 % stále nad cieľom ECB. 

Domácnosti s nižšími príjmami budú trpieť
Zvýšenie úrovne cien medzi januárom 2021 a júnom 2022 už zvýšilo náklady na spotrebu domácností na obyvateľa v EÚ v priemere o 160 EUR mesačne. Vyššími účtami za energie a ceny potravín najviac trpia domácnosti s nižšími príjmami, keďže na tieto základné položky pripadá väčší podiel ich výdavkov. V priemere v EÚ predstavujú výdavky na potraviny, elektrinu a plyn približne 22 % celkových výdavkov najchudobnejšieho kvintilu domácností v porovnaní s 15 % v kvintile s najvyššími príjmami. Údaje zo spotrebiteľských prieskumov EK odhaľujú, že spotrebiteľské hodnotenie minulej a očakávanej finančnej situácie ich domácnosti sa od júla 2021 pre všetky príjmové kvartily zhoršuje, ale podiel respondentov, ktorí ju hodnotia oveľa horšie je výrazne vyššie v skupine s nižším príjmom.

Podobne aj podiel respondentov, ktorí uvádzajú, že sú vo finančnej tiesni, teda musia čerpať zo svojich úspor alebo sa zadlžiť, sa celkovo zvyšuje, nové maximá dosahuje medzi nízkopríjmovými domácnosťami.  

Členské štáty zaviedli množstvo opatrení na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií na spotrebiteľov. Väčšinu týchto opatrení, približne dve tretiny z hľadiska celkových fiškálnych nákladov na úrovni EÚ, možno klasifikovať ako cenovú politiku, ktorá sa priamo zameriava na konečnú cenu energie, za ktorú platia domácnosti a firmy. Zahŕňajú zníženie nepriamych daní (vrátane spotrebných daní z energií) alebo odvodov, dotácie, priame zásahy do tvorby cien a sociálne tarify. Tieto opatrenia sú spojené s vysokými fiškálnymi nákladmi a znížením ceny, ktorú platia spotrebitelia, znižujú motiváciu znižovať spotrebu (fosílnej) energie.

Keďže realita vyšších cien na dlhšie obdobie zaniká, členské štáty by mali prehodnotiť kompromisy medzi takouto cenovou politikou a politikou príjmov vo forme kompenzácií vyplácaných spotrebiteľom energie prostredníctvom peňažných alebo naturálnych prevodov.

Výhody takýchto príjmových politík sú mnohoraké. Zameraním sa na zraniteľné domácnosti podporujú kúpnu silu tam, kde je to potrebné a bez potláčania cenového signálu. Tým sa zachovajú nedotknuté trhové stimuly pre domácnosti a podniky, aby prešli na energeticky účinnejšie technológie. V konečnom dôsledku nižšia energetická náročnosť vedie k nižšiemu dovozu a zlepšuje obchodné podmienky. Cielenejšie príjmové politiky by priviedli fiškálne politiky bližšie k vhodnej (všeobecne neutrálnej) fiškálnej pozícii, čím by sa uľahčilo znižovanie dlhu v členských štátoch s vysokým dlhom. 

A napokon, rôzne krátkodobé úpravy cien v členských štátoch komplikujú prácu ECB tým, že zvyšujú heterogénnosť cenových tlakov v rámci eurozóny a deformujú prechody energetickej inflácie, keď sa zavedú a prípadne zvrátia cenovú politiku. 



Na úrovni EÚ sú tieto politiky doplnené politickým úsilím zameraným na prechod na energetickú transformáciu. Najmä REPowerEU stanovuje množstvo opatrení zameraných na úsporu energie, diverzifikáciu dodávok energie a podporu obnoviteľných zdrojov. Komisia navrhla, aby sa RRF stal stredobodom implementácie plánu REPowerEU, čím by sa poskytli dodatočné finančné prostriedky EÚ. Podľa návrhu Komisie REPowerEU by členské štáty mohli do svojich plánov obnovy a odolnosti pridať kapitolu REPowerEU s cieľom nasmerovať investície do priorít REPowerEU a vykonať potrebné reformy.

Financovanie na tento účel by pochádzalo zo zostávajúcich pôžičiek RRF (v súčasnosti 225 miliárd EUR), dobrovoľných transferov zo spoločnej poľnohospodárskej politiky a fondov politiky súdržnosti (až do 53 miliárd EUR),

V konečnom dôsledku jediným spôsobom, ako znížiť makroekonomickú zraniteľnosť vyplývajúcu zo súčasnej vysokej energetickej závislosti, je podľa Komisie urýchlenie dekarbonizácie hospodárstva EÚ.