Prečo je štátom regulovaná cena čohokoľvek zlý nápad: Päť negatívnych dôsledkov cenových stropov

Trhové ceny umožňujú úspešnú, produktívnu koordináciu úsilia nespočetných špecializovaných pracovníkov a firiem rozšírených po celom svete. Trhové ceny tiež koordinujú výsledné masívne toky ekonomických výstupov s požiadavkami spotrebiteľov. Každá vládou nariadená kontrola cien znižuje účinnosť tejto koordinácie.

Ekonomická teória jasne vysvetľuje formovanie ponuky, formovanie dopytu a vzájomného pôsobenia pri vytváraní cien. Dalo by sa to jednoducho vysvetľliť na príklade. Predavačka jabĺk Ema a nákupca jabĺk Kristián sa našli. Dohodli sa, koľko Kristián za jablká zaplatí a túto sumu Ema akceptuje. Trhové výmeny sú dobrovoľné a každá takáto výmena zlepšuje blahobyt kupujúceho aj predávajúceho.

Teraz predpokladajme, že sa objaví Jožko a s nabitou zbraňou v ruke sa zapletie do tohto obchodu. Trvá na tom, aby Kristián zaplatil nižšiu cenu, ako predtým navrhol Eme. Aj malé dieťa vidí, ako Emin zisk z komerčnej spolupráce s Kristiánom klesne. Malé dieťa ale nemusí vidieť, že tento zásah má negatívny dopad aj pre Kristiána. 

Ema, hoci nerada, musí akceptovať nižšiu cenu za svoje jablká. Za časť svojich jabĺk, ktoré by bola ochotná predať Kristiánovi. Kristián by ich bol ochotný kúpiť za vyššiu cenu, ale kvôli Jožkovmu zásahu chce Kristián kúpiť ešte viac jabĺk, no na svoje sklamanie zisťuje, že za túto nižšiu cenu Ema už nie je ochotná predať toľko jabĺk, koľko bola ochotná predať predtým, ako Jožko zasiahol. Toto ublíženie Kristiánovi by mohlo ovplyvniť akýkoľvek zisk, ktorý má z toho, že zaplatí nižšiu cenu za menší počet jabĺk, ktoré kúpi od Emy.

V jazyku ekonómie Jožko svojím zásahom stanovuje cenový strop a cenový strop vytvára nedostatok. Cenový strop má negatívne dôsledky nielen pre predávajúceho, ale aj pre kupujúceho – teda aj pre stranu, ktorej má cenový strop pravdepodobne pomôcť.

Cenové stropy v reálnom svete, samozrejme, nie sú vnucované jednaniu konkrétneho kupujúceho s jedným konkrétnym predajcom. Cenové stropy sa uplatňujú na celé trhy, ktoré pozostávajú z mnohých kupujúcich a potenciálnych kupcov a mnohých predajcov a potenciálnych predajcov. Negatívne účinky cenových stropov v reálnom svete sú ešte horšie ako negatívne účinky, ktoré sa objavujú vo vyššie uvedenom príklade jedného kupujúceho a jedného predávajúceho.

Každý cenový strop má v reálnom svete päť negatívnych dôsledkov.

Nedostatok tovaru alebo služby
Ide o najzreteľnejší negatívny účinok cenového stropu. Pretože cenový strop tlačí cenu (vyjadrenú v peniazoch) dole z bodu, kde by cenový strop nebol, kupujúci chcú kúpiť ešte viac tovaru, než by chceli za vyššiu cenu, zatiaľ čo predajcovia sú ochotní predať menej jednotiek tovaru, než by boli ochotní predať za vyššiu cenu. Výsledkom je, že pri cenovom strope množstvo, ktoré chcú kupujúci kúpiť, prevyšuje množstvo, ktoré chcú predajcovia predať. Tento nedostatok vytvára druhý dôsledok cenového stropu.

Prideľovanie
So stanoveným cenovým stropom jednoducho nie je dostatok dodávaného tovaru na uspokojenie dopytu. Aký proces, aká „sila“, aký mechanizmus určí, ktorá z týchto požiadaviek bude uspokojená a ktorá z týchto požiadaviek zostane neuspokojená? Toto určenie môže byť náhodné, napríklad kupujúci, ktorí majú to šťastie, že bývajú najbližšie k obchodu, zatiaľ čo kupujúci, ktorí bývajú ďalej, zistia, že regály obchodu sú už prázdne. Alebo môže vzniknúť škodlivejší spôsob prideľovania – napríklad s použitím násilia. Tí ľudia, ktorí sú najviac ochotní a schopní sa vyhrážať fyzickým zranením iným, dostanú dostupné zásoby, zatiaľ čo pokojnejší ľudia sa bez nich zaobídu. Dôležitým bodom je, že nedostatok spôsobený cenovými stropmi si vyžaduje použitie určitých prideľovacích prostriedkov.

Množstvo
Tretím dôsledkom cenového stropu je, že množstvo tovaru, ktoré budú kupujúci skutočne schopní získať, bude menšie, ako by získali, keby cenový strop nebol zavedený. Cenový strop skrátka znižuje množstvo tovaru, ktoré kupujúci skutočne dostanú. Ak majú vládni úradníci, ktorí stanovujú cenový strop, v úmysle pomôcť spotrebiteľom, výsledné zníženie množstiev dodávaných spotrebiteľom je úplne v rozpore s týmto zámerom.

Náklady
Štvrtým dôsledkom cenového stropu je, že zvyšuje náklady, ktoré spotrebitelia vynakladajú na získanie tovaru. Dokonca aj tí spotrebitelia, ktorí patria medzi tých šťastlivcov, ktorí skutočne nadobudli nejaké jednotky tovaru, takmer určite zaplatia za každú jednotku tovaru viac, ako by zaplatili bez zavedenia cenového stropu. Dôvodom, prečo cenové stropy zvyšujú náklady spotrebiteľov na nadobudnutie tovaru, je to, že cenové stropy zakazujú rast iba peňažnej ceny tovaru. Cenové stropy nebránia a nemôžu brániť spotrebiteľom v priamom míňaní nepeňažných („skutočných“) zdrojov pri ich pokusoch získať tovar. Keď sa spotrebiteľom bráni súťažiť o získanie tovaru ponúkaním väčšieho množstva peňazí predajcom, spotrebitelia súťažia o tovar inými spôsobmi, napríklad ponáhľaním sa do obchodu alebo čakaním v dlhých radoch. Niektoré z týchto láskavostí sú neškodné, napríklad kupujúci ponúka predajcovi všimné. Iné už hraničia s korupciou, napríklad primátor mesta ponúkne predajcovi výnimku z územného plánu. 



A pretože cenové stropy znižujú množstvo tovaru dodávaného na trh, hodnotu každej jednotky tovaru, ktorá je dodaná je vyššia ako hodnota každej dodanej jednotky bez cenových stropov. Dobrým príkladom je cenový strop na pohonné látky. Ľudia by asi radšej zaplatili trhovú cenu benzínu bez stropu, len aby nemuseli zaň zaplatiť nekonečným čakaním v radoch. Ten lacný benzín sa tak stáva neúmerne drahý.

Kvalita
Piatym negatívnym dôsledkom cenového stropu je, že znižuje nielen množstvo tovaru, ale aj jeho kvalitu. Pretože požadované množstvo tovaru presahuje dodané množstvo, predajcovia, ktorí nechajú kvalitu tovaru klesnúť, stratia niektorých potenciálnych kupcov, ale pravdepodobne budú stále schopní predať všetko množstvo, ktoré predať chcú. Stručne povedané, dostanete to, za čo zaplatíte.

Verejnosť často podporuje cenové stropy, ale táto podpora by určite zanikla, keby sme pochopili, základnú ekonomiku tohto škodlivého vládneho zásahu.