Osvojili si už finančné trhy pojem trvalá kríza?

Za posledné tri roky ukázali finančné trhy veľmi odlišné tváre. Po prudkom poklese medzi marcom a májom 2020 sa ceny od februára 2022 výrazne odrazili a začali opäť klesať. Napríklad CAC 40, medzi 24. januárom 2020, dátumom vyhlásenia prvého prípadu koronavírusu vo Francúzsku, a 23. februára 2022, v predvečer ruskej invázie na Ukrajinu, stúpol o viac ako 1 000 bodov, čím prekročil svoju historickú úroveň zo 4. septembra 2000 a prekročil symbolickú hranicu 7 000 bodov.

Ale aj rok 2022 sa na väčšine európskych a amerických búrz niesol v znamení opakujúcich sa korekcií. Index S&P 500 tak vlani vo februári výrazne klesol. CAC 40 stratil 15 % svojej hodnoty, keď klesol 10. februára z úrovne 7 100 na 6 000 13. júla.

Striedanie tejto býčej a medvedej dynamiky môžu vysvetliť najmä určité faktory, ktoré sú súčasťou sveta financií. Na začiatku pandémie, v roku 2020, investori očakávali pokles ziskov v dôsledku zastavenia časti ekonomickej aktivity. Následne znížili svoje investície, čo spôsobilo masívne predaje cenných papierov a pokles ich cien.

Trend sa obrátil, keď prešla prvá vlna Covid-19, keďže investori boli upokojení vyhláseniami a intervenciami centrálnych bánk, čo ovplyvnilo ich rizikové prémie, a teda aj dopyt po cenných papieroch. Od roku 2021 niektoré spoločnosti znovu aktivovali svoje politiky rozdeľovania dividend, čím ďalej zvýšili záujem investorov o aktíva na akciovom trhu.

Trvalá kríza
K týmto finančným faktorom sa pridáva „nové“ vnímanie tejto zdravotnej krízy investormi a efekt učenia, ktorý je ťažké určiť. Učiac sa žiť s pandémiou, investori integrujú pojem „trvalá kríza“ a menej panikária. 

Počas prvej vlny COVID-19 skutočne vzrástol VIX o viac ako 45 % , čo odhalilo stav nervozity a paniky medzi investormi, čo by mohlo čiastočne vysvetliť brutalitu poklesu trhu v marci 2020. Napriek tomu, keďže sa zdalo, že pandémia je už pod kontrolou a investori si začali zvykať (nosenie rúšok, práca z domu, sociálne odstupy a pod.), variácie VIX, a teda aj miera strachu, opadla. Investori potom znovu získali dôveru, čo viedlo k návratu investícií na trh.

Hoci VIX v posledných mesiacoch opätovne nestúpol, faktom zostáva, že na trhoch je teraz určitá forma obáv, ktorá vysvetľuje nedávne korekcie. Obdobie po Covid-19 skutočne znamenalo návrat inflácie v Spojených štátoch a Európe, čo prinútilo centrálne banky, aby znížili svoje programy nákupu finančných aktív a zvýšili svoje sadzby.
 

Návrat volatility
Zdá sa, že tento posun americkej centrálnej banky (Fed) a krátko na to aj Európskej centrálnej banky (ECB), ako aj postupné uvoľňovanie ekonomických opatrení na podporu krízy COVID-19, investorov neupokojuje. Tí sa teraz obávajú poklesu likvidity a zvýšenia nákladov na úvery.

Na trhové ceny majú vplyv aj mimofinančné faktory, predovšetkým vojna na Ukrajine vyvolaná ruskou inváziou 24. februára a bezprecedentný šok na komoditnom trhu.

Trhy sa však nezrútili. Od tohto katastrofálneho dátumu bol vývoj hlavných indexov charakterizovaný skôr veľmi výraznými postupnými nárastmi a poklesmi. Aj keď volatilita neláme rekordy zo začiatku roka 2020, opäť dosahuje významné úrovne.

Napríklad na technologickom fronte zaznamenal Nasdaq v júni pozoruhodný pokles a fintechy ako PayPal alebo Square boli silne ovplyvnené korekciami v týchto sektoroch (investície Američanov do trendových akcií počas obdobia izolácie nepochybne predznamenali dosť násilné korekcie).

Niekoľko analýz nám vysvetľuje nepredvídateľnosť tejto dynamiky akciového trhu.

Po prvé, sú to kroky samotných investorov. Tí druhí, ktorí niekedy považujú výrazné poklesy určitých hodnôt za neopodstatnené, sa ponáhľajú s kúpou akcií, ktorých ocenenie považujú za podhodnotené, čo spôsobuje veľké nápory na určité cenné papiere. V tomto prípade však pohyby smerom hore často nie sú trvalé, vo všeobecnosti ide o dočasné korekcie.

Druhé vysvetlenie spočíva v množstve peňazí. Zdá sa, že niekoľko hráčov na trhu naznačuje, že sa dosiahol „vrchol Fedu“, čo znamená, že americká centrálna banka nemohla riskovať brutálnejší nárast svojich sadzieb. Perspektíva tohto zmiernenia by mohla mať na investorov stimulačný účinok.

A do tretice štrukturálnejšie vysvetlenie, týka sa hospodárskych cyklov a samotného trhu. V Spojených štátoch existuje silná závislosť medzi akciovými trhmi a úrovňou aktivity v krátkodobom horizonte. V obdobiach expanzie majú akcie amerických firiem tendenciu zhodnocovať sa, zatiaľ čo po obrátení cyklu sú často viditeľné výrazné korekcie. Prekvapivý pokles HDP o 1,4 % na ročnej báze v prvej polovici roka v Spojených štátoch je preto dôvodom na obavy trhov.

V tomto pohľade je už jasné, že inflácia (alebo dokonca možná stagflácia) a politika centrálnej banky majú prednosť pred neistotou spojenou s Covid-19. Očakávania veľkých inštitúcií sú týždeň čo týždeň čoraz pochmúrnejšie, čo by mohlo povzbudiť mnohých investorov k prechodu na potenciálne bezpečnejšie aktíva. Zdá sa, že práve tieto faktory dnes investorov skutočne znepokojujú.