Skutočne záleží na pomere akcií a dlhopisov v portfóliu?

„Hľadanie najvyššieho výnosu pri akceptovateľnom riziku je výzvou pre každého investičného špecialistu a základnou požiadavkou jeho investorov. V investičnom svete platí, že budúce výnosy sú neisté, preto je najistejšie pozrieť sa do minulosti. Minulosť ukáže, aké zloženie mala mať investícia,“ vysvetľuje Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select.

S akým výnosom sa pri týchto dvoch pomeroch základných tried aktív dalo počítať pri desaťročnej investícií? Kým pri pomere 60:40 sa výnosy pohybovali od 4,5 % do 16 % ročne, pri pomere 70:30 to bolo od 5 % do 16,5 % ročne.

Veľký rozdiel medzi týmito pomermi, aspoň čo sa týka výnosov, viditeľne nebol. Rozdiel bol však v riziku, teda v miere kolísania hodnoty takto zloženej investície v čase.

Samotné čísla intervalov výnosov či rizík oboch pomerov však veľa nenapovedia. Dôležité je, aký bol pomer rizika k výnosu v konkrétne sledovanom období. Tu sa ukáže jedna zaujímavá vec.

V podstate ani tak veľmi nezáleží, či budete mať pomer 10:90 alebo 90:10, ak ste začali s týmto pomerom v čase, keď sa finančné trhy správali inak, ako dekády predtým.

Napríklad v rokoch 1960 až 1969 bolo z pohľadu výnosu jedno, aké bolo rozloženie investície. Všetky kombinácie dlhopisov s akciami vykázali rovnaký výnos, aj keď čisto akciové zloženie malo dvojnásobné riziko ako čisto dlhopisové portfólio.

V rokoch 1950 až 1959 prinieslo dlhopisové portfólio pri riziku vo výške 5 % nulový výnos, no akciové portfólio pri riziku 12 % vykázalo zisk viac ako 19 % ročne.

Obdobie začínajúce rokom 1980 a končiace 1989 bolo veľmi rizikové ale i výnosné. Čisto dlhopisové portfólio pri riziku 14 % prinieslo výnos 12,5 % a čisto akciové portfólio pri riziku 16 % dokázalo zhodnotiť o 17,5 % ročne. Pritom kombinácia 60:40 v prospech akcií pri riziku 12 % vykázalo výnos 15 %.

Výnimkou spomedzi sledovaného obdobia 1950 – 2014 bolo obdobie 2000-2009. Vtedy boli dlhopisové portfólia so 7,5 % najvýnosnejšie. Akcie strácali 1 % ročne.

Miera výnosu i rizika, samozrejme, závisí od zloženia investície. Aký má byť pomer medzi dlhopismi a akciami je na začiatku investície veľkou neznámou. História ukázala, že investičné nástroje citlivo reagujú na akúkoľvek situáciu vo svete: politický vývoj, trh s energiami, vývoj úrokových sadzieb i príchod nových technológií. Dá sa dokonca povedať, že trhy nebudú reagovať identicky na opakujúcu sa udalosť.

História však ukazuje jednu dôležitú vec. Dlhodobé investície, ktoré pozostávajú z kombinácie akcií a dlhopisov, vždy vykazovali nižšiu mieru rizika. Dokonca až na pár výnimiek platilo, že ak sa do dlhopisového portfólia pridá hoc aj malý podiel akcií, nielen, že sa zníži jeho rizikovosť, ale navyše sa zvýši jeho výnosnosť. Dá sa tiež povedať, že obohatenie čisto akciového portfólia o dlhopisovú časť nemusí zásadne znížiť výnos, no citeľne môže znížiť rizikovosť.

Investícia pritom môže byť podstatne pestrejšia, než iba dvojzložková. Okrem akcií a dlhopisov sú tu reality, komodity, alternatívy i peňažný trh. Podiel jednotlivých častí by však vždy mal zodpovedať rizikovému profilu investora.

Požadovať od portfólia rovnaký výnos ako v minulosti je ako chcieť ísť autom rovnakou rýchlosťou po tej istej ceste v rôznom čase, rozličných podmienkach a odlišnej dopravnej situácii. Ak chcete ísť tou istou rýchlosťou ako včera, niekedy sa treba poobzerať po iných cestách. A to si už vyžaduje aktívnu správu investičného portfólia.