Koniec hojnosti a voľnej likvidity: Súčasnosť má veľa spoločného s tým, čo sa stalo takmer pred troma storočiami

V roku 2008 to bola recesia, dnes trpí Európa krízou identity spôsobenou rôznymi faktormi: Brexit, pandémia koronavírusu a nárast nákladov na energiu spôsobený vojnou medzi Ukrajinou a Ruskom. Vzhľadom na cyklický nedostatok energií a surovín, Európa vsádza na kartu dekarbonizovaného hospodárstva a obnoviteľných zdrojov energie na úkor fosílnych palív.

Aby toho nebolo málo, klimatické zmeny v kombinácii s politickou nestabilitou spôsobujú suchá, hladomory a konflikty v najchudobnejších regiónoch planéty. Tým sa len zrýchľuje demografické vysídlenie smerom k Európe a rastie napätia spájané s problematikou prisťahovalectva. Demokratické režimy oslabujú populistické hnutia z pravého aj ľavého spektra, ktoré sa hlásia k nacionalizmu, protekcionizmu, politickej polarizácii a kritike globalizácie.

Špecifikom pre Európu je oslabenie inštitúcií charakterizované veľmi silným dlhom (verejným a súkromným), čo budú znášať budúce generácie, ale aj poklesom či stagnáciou príjmov vo vyspelých ekonomikách. 

To všetko ohrozuje sociálny štát, píše propfesor ekonomickej histórie Fernando Ramos-Palencia na stránkach The Conversation. V tejto súvislosti sa pýta, do akej miery sú dôchodky, starostlivosť o starších ľudí, bezplatné (alebo čiastočne dotované) vzdelávanie na všetkých úrovniach vzdelávania, prístup k základnej lekárskej starostlivosti, dávkam v nezamestnanosti a sociálnym dávkam udržateľné? 

Technologický pokrok

V znamení technologického pokroku sme svedkami jednej z najväčších revolúcií ľudstva. Množstvo príležitostí a výziev, ale aj obáv a ekonomickej neistoty je na trhu práce. Voči sebe stoja staré priemyselné ekonomiky a tie nové, ktoré sa zaviazali zvrátiť klimatické zmeny. Rovnako je na jednej strane suverenita občanov a na strane druhej koncentrácia moci v určitých politických a ekonomických nátlakových skupinách. Alebo univerzálny prístup k informáciám (údajová ekonomika) a zachovanie súkromia.

Výskumník Branko Milanovič patrí medzi špecialistov na nerovnosť. Zdôrazňuje, že si neuvedomujeme, aký chudobný je dnešný svet plný majetkovej nerovnosti  a ako by vyzeral obchod, ak by sme sa naozaj rozhodli fixovať objem tovarov a služieb vyrobených a spotrebovaných vo svete na súčasnej úrovni. Kľúčovým je vytvoriť viac príjmov a zlepšiť efektívnosť verejných výdavkov. Ide o investície do vzdelania, ktoré udržiava stimuly pre nápady a inovácie. Fiškálna politika hľadá nové cesty na lepšie prerozdelenie pomocou zdaňovanie dedičstva pôdy a nehnuteľností, penalizácie daňových rajov, ale aj zníženia daní z príjmu zo zárobkovej činnosti.



Technologický pokrok a čoraz väčšia automatizácia spôsobujú revolúciu na trhu práce. Pre ochranu pracovníkov sa vytvárajú nové alternatívy, ako je napríklad dánsky model nazývaný flexicurity v ktorom sú spoločnosti flexibilnejšie pri prepúšťaní alebo prijímaní zamestnancov. Výmenou za to ponúkajú štedrejšie dávky v nezamestnanosti a odborné školenia ako prípravu na nové pracovné miesta. V spoločnosti tak dochádza k čoraz väčšej rotácii pracovných miest, ktorá medzi ekonómami zvyšuje možnosť začleniť základný garantovaný príjem v danom čase. Podobne aj rast strednej dĺžky života otvára ďalšiu diskusiu, ktorá sa sústreďuje na životaschopnosť dôchodkových systémov za podmienky, že sa zvýši vek odchodu do dôchodku.

Paralela s minulosťou

Súčasnosť má veľa podobného s tým, čo sa stalo takmer pred troma storočiami. Priemyselná revolúcia sa začala hrozivými predpoveďami, vyústila do násilností proti používaniu strojov a skončila sa vydaním Komunistického manifestu. Toto obdobie sa vyznačovalo hroznými pracovnými podmienkami, chudobou, vysokým sociálnym vylúčením a značným obchodným bohatstvom sústredeným v rukách vybraných jedincov. Zároveň bol výrazný rozdiel medzi produktivitou, ktorá rástla exponenciálne, a mzdami, ktoré stagnovali. To, čo nasledovalo, je dobre známe. Vďaka vedeckým poznatkom a konsolidácii inštitúcií zaznamenalo ľudstvo v poslednom štvrťtisícročí trvalý ekonomický rast. Značná časť ľudstva unikla chudobe a mohla sa tešiť zo životnej úrovne oveľa vyššej ako kedykoľvek predtým v histórii.