Ako sa z najväčšej akvizície stala najväčšia kriminálka

Takmer 3,5 mesiaca trval najtvrdší akvizičný boj v nemeckej histórii: britský Vodafone verzus nemecký Mannesmann. Všetko sa začalo 22. októbra 1999, keď jeden deň po oznámení úmyslu telekomunikačnej spoločnosti Mannesmann na prevzatie britského mobilného operátora Orange z Vodafone zaznelo ohlásenie akvizície Mannesmannu. V tom čase zrejme nikto netušil, že z najtvrdšieho akvizičného boja v histórii sa stane aj najväčšia kriminálka v histórii. Súdny proces s hlavnými aktérmi sa začal v januári tohto roka a podľa znalcov sa tak skoro neskončí.

Milión sem, milión tam

Obvineniu zo sprenevery čelí prezident Deutsche Bank Josef Ackermann, bývalý prezident najväčšej nemeckej odborovej organizácie IG Metall Klaus Zwickel, bývalý člen podnikovej rady Jürgen Ladberg a bývalý šéf dozornej rady Joachim Funk. Exprezident Mannesmannu Klaus Esser je obvinený z napomáhania k sprenevere.

Štátna prokuratúra obviňuje Ackermanna a Zwickela, že ako členovia dozornej rady s plným vedomím protiprávnosti schválili určité platby. Podľa časopisu Manager Magazin ide celkovo o sedem platieb vo výške 111 miliónov mariek (56,8 milióna eur), ktoré dostali úradujúci aj bývalí členovia Mannesmannu výmenou za súhlas s akvizíciou. Obaja boli zodpovední za odmeny pre členov predstavenstva a musia sa zodpovedať za schválenie 48 miliónov mariek, zvyšných 63 miliónov mariek ide na tričko Ladbergovi. Funk bol podľa vyšetrovateľov iniciátorom týchto platieb a dokonca si sám "pridelil" províziu šesť miliónov mariek a odstupné viac než päť miliónov mariek. Všetci zúčastnení popierajú akúkoľvek vinu.

Esser mal dostať províziu 32 miliónov mariek. Podľa jeho verzie mu Cannin Fok, sprostredkovateľ veľkoakcionára Mannesmannu Hutchison Whampoa, po...

Celý článok si môžete prečítať tu »».