Nobelovu cenu za ekonómiu majú traja Američania. Medzi nimi aj bývalý šéf Fedu Ben Bernanke.

Tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získala trojica amerických vedcov Ben Bernanke, Douglas Diamond a Philip Dybvig za výskum bánk a finančných kríz, ktorý mal praktický význam pri regulácii finančných trhov a riešení finančných kríz. Oznámila to dnes švédska Kráľovská akadémia vied. Po týždni tak končí vyhlasovanie tohtoročných nositeľov prestížneho ocenenia, keď boli postupne zverejňovaní laureáti cien za lekárstvo, fyziku, chémiu, literatúru a mier.

Trojica ekonómov podľa Nobelovho výboru "významne zlepšila to, ako chápeme úlohu bánk v ekonomike, najmä počas finančných kríz, a tiež spôsoby regulácie finančných trhov". Ich práca podľa neho ukázala, "prečo je zásadné vyhnúť sa kolapsu bánk".

Skúmanie vplyvu hromadného výberu hotovosti

"Ben Bernanke vo svojej práci z roku 1983 pomocou štatistickej analýzy a historických prameňov ukázal, že hromadné vyberanie hotovosti viedlo ku krachom bánk a že to bol mechanizmus, ktorý zmenil relatívne bežnú recesiu v 30. rokoch vo veľkú hospodársku krízu, najdramatickejšiu a najťažšiu krízu, ktorú sme v modernej histórii zažili," povedal člen výboru John Hassler.

Ben S. Bernanke, Douglas W. Diamond a Philip H. Dybvig, ktorí získali Nobelovu cenu za ekonómiu za výskum týkajúci sa úlohy bánk v ekonómii, predovšetkým počas finančných kríz v Štokholme v pondelok 10. septembra 2022. Foto: TASR/AP

Ku hromadnému vyberaniu hotovosti sa uchyľujú klienti, ktorí stratili dôveru vo fungovanie banky. To "môže viesť ku kolapsu (bánk) a ohrozeniu celého finančného sektora," uviedol výbor. "Tejto nebezpečnej dynamike možno zabrániť tým, že vláda poskytne bankám poistenie vkladov a bude pôsobiť ako veriteľ poslednej inštancie," dodal. "Poznatky laureátov zlepšili našu schopnosť vyhnúť sa vážnym krízam i nákladným záchranným opatreniam," uzavrel.

Bernanke – šéf Fedu počas finančnej krízy

Osemdesiatšesťročný Bernanke v rokoch 2006 až 2014 viedol americkú centrálnu banku (Fed), teraz pôsobí v analytickom stredisku Brookings Institution. Osemdesiatšesťročný Diamond pôsobí na Chicagskej univerzite a sedemdesiatšesťročný Dybvig pracuje na Washingtonskej univerzite v St. Louis.

Ich výskum nadobudol veľký reálny význam, keď investori na jeseň roku 2008 uvrhli finančný systém do paniky. Bernanke, vtedajší šéf Fedu, sa spojil s ministerstvom financií, aby podporil veľké banky a zmiernil nedostatok úverov, ktoré sú hybnou silou ekonomiky.

Bernanke vtedy presadil krátkodobé zníženie úrokových sadzieb na nulu, riadil nákupy štátnych dlhopisov a hypotekárnych investícií zo strany Fedu a zaviedol bezprecedentné úverové programy. Tieto kroky upokojili investorov a posilnili veľké banky.

Stlačili úroky na historické minimum

Zároveň stlačili dlhodobé úrokové sadzby na historické minimum. Vtedajšieho šéfa Fedu ostro kritizovali najmä niektorí republikánski kandidáti na prezidenta v roku 2012. Vyčítali mu, že Fed poškodzuje hodnotu dolára a riskuje zažehnutie inflácie.

Kroky Fedu pod Bernankeho vedením rozšírili právomoci centrálnej banky do bezprecedentnej miery. Nedokázali však zabrániť recesii. Pri spätnom pohľade však jeho kroky zachránili bankový systém a zabránili ďalšej hospodárskej kríze, napísala agentúra AP.

Nobelova cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny určené vynálezcom dynamitu Alfredom Nobelom v jeho závete z roku 1895. Udeľuje sa od roku 1968 a absolútnu väčšinu nositeľov ocenení tvoria Američania. Iba dvakrát získala cenu žena, v roku 2009 Američanka Elinor Ostromová a v roku 2019 Francúzka Esther Duflová, ktorá bola zároveň aj najmladším laureátom.