Nobelova cena za ekonómiu: Paradox menom Bernanke
Diskusia 9
Foto: SITA/AP
12. 10. 2022 - Ben Bernanke je najznámejší z troch laureátov. V rokoch 2006 až 2014 bol prezidentom Federálneho rezervného systému (FED).
Tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získali Douglas Diamond, Philip Dybvig a bývalý predseda Federálneho rezervného systému Ben Bernanke za ich prácu v oblasti bánk a ich vzťahu k finančným krízam.
Nebezpečenstvo runu na banky
Diamonda a Dybviga v podstate vysvetlili, prečo banky existujú a akú úlohu zohrávajú v ekonomike tým, že nasmerujú úspory od jednotlivcov do produktívnych investícií. Vytvorenie fondov na ochranu vkladov sa ukázalo ako veľmi účinný nástroj na zabránenie výberom bánk. Jeho predpokladom je, že ak si vkladateľ uvedomuje, že jeho vklady sú poistené do konkrétnej výšky vládou, pravdepodobnosť bankrotu sa výrazne zníži. Globalizácia doviedla centrálne banky k dohode, že zabezpečia minimálny objem kapitálu na základe kvality úverov, ktoré poskytli. S príchodom internetu a nových technológií bola banková regulácia reformovaná, bankám sa poskytla autonómia a flexibilita, vždy pod podmienkou disciplíny a pod dohľadom centrálnych bánk.
Práca Diamonda a Dybviga je tiež základom literatúry o finančnej nákaze. V minulosti sa vyskytlo mnoho runov na banky, klienti bánk hromadne vyberali svoje peniaze, lebo sa báli, že o ne prídu. „Mechanizmus spôsobujúci úpadky bánk však nebol dobre pochopený,“ myslí si Elena Carlettiová, profesorka financií na Univerzite Bocconi.
Napríklad v roku 2008 sa v Írsku hovorilo o klasickom príklade hromadného výberu spôsobenom obavami z likvidity. Štát pristúpil k poskytovaniu plošnej záruky veriteľom, no potom sa ukázalo, že banky sú v skutočnosti insolventné a vláda do nich musela vraziť obrovské množstvo peňazí, čo viedlo ku kríze štátneho dlhu. Iný príklad, ako sa dá zneškodniť run na banky, je slávny výrok vtedajšieho prezidenta Európskej centrálnej banky.
Muž, ktorý udržal bankový systém
Ben Bernanke ukázal, že výbery bánk počas krízy boli rozhodujúcim faktorom, ktorý spôsobil, že kríza bola dlhšia a hlbšia práve kvôli runu na banky. Ide o myšlienku, že banky, ktoré sú inak finančne zdravé, môžu byť napriek tomu zraniteľné kvôli panike vkladateľov. Počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 – 2009 sa ukázalo, že môže ísť aj o kombináciu problémov s fundamentmi banky, ktoré sa ešte prehĺbia panikou. Po rozpoznaní vnútornej zraniteľnosti zdravých bánk bolo možné začať uvažovať o politikách na zmiernenie tohto rizika, ako je poistenie vkladateľov a uistenie všetkých, že centrálna banka zasiahne ako veriteľ poslednej inštancie. Tak ako to využil Mario Draghi počas krízy eurozóny v roku 2011, keď zneškodnil run na štátne dlhopisy vyhlásením, že centrálna banka urobí všetko „čo je potrebné“ na zachovanie eura.
Bernanke začal svoje funkčné obdobie vo FEDe v roku 2006. Finančný systém bol už vo vážnych problémoch a centrálna banka musela okrem iných subjektov podporovať záchranu poisťovne AIG a investičnej banky Bear Stearns. V piatok 12. septembra 2008 investičná banka Lehman Brothers požiadala FED o záchranu a počas tohto víkendu bola jej žiadosť zamietnutá. Nezostávalo jej nič iné, len vyhlásiť konkurz. Po tejto udalosti došlo ku kolapsu svetového finančného systému a z tohto pohľadu môže byť Nobelova cena udelená práve Bernankemu paradoxom. Potom však FED zareagoval, znížil úrokové sadzby na nulu a začal do systému vlievať likviditu.
Centrálna banka za Bernankeho podporovala ekonomiku, ktorá v rokoch 2007 až 2009 zažila najhlbšiu povojnovú recesiu, najprv znížením svojich krátkodobých sadzieb takmer na nulu a opakovane potvrdzovaným prísľubom, že úroky zostanú minimálne ešte dlho do budúcnosti. V jednej zo svojich kníh napísal, že vďaka nemu sa americká ekonomika neocitla v ešte väčšej kríze, ako bola tá v 30. rokoch.
Dal by sa Bernanke považovať za odborníka na predpovedanie bankových kríz? Pri analýze jeho profesionálnej kariéry by sme sotva dokázali nájsť niekoho, kto má viac skúseností s bankovými krízami. Dala sa kríza zvládnuť lepšie? Mohlo to dopadnúť aj horšie. „Časť Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2022, ktorá pripadá Bernankemu, je v každom prípade uznaním toho, že to bol on, komu sa podarilo udržal bankový systém,“ vysvetľuje Luis Garvia Vega, špecialista v oblasti riadenia finančných rizík z Universidad Pontificia Comillas na stránkach The Convesation.
Obama o ňom v roku 2009 povedal, že "pristupoval k finančnému systému, ktorý bol ešte nedávno na pokraji zrútenia, s pokojom a múdrosťou" a krízu riešil "odvážnymi zásahmi a nekonvenčným myslením, ktoré pomohli zastaviť hospodársky pád". V rovnakom roku ho časopis Time menoval osobnosťou roka.
Tlač peňazí na plné obrátky
Fed pod tlakom krízy nastolil extrémne uvoľnenú menovú politiku a tú stupňoval aj po konci recesie, aby poskytol podporu slabej ekonomike. Od roku 2009 Fed dodával do systému prostredníctvom nákupov rôznych dlhopisov masívne objemy nových peňazí a tromi kolami týchto nákupov zvýšil svoju rozvahu o tri bilióny na štyri bilióny dolárov. Mnoho ekonómov tieto opatrenia kritizovalo za to, že pripravilo pôdu pre rast inflácie a umožnilo vláde ďalej zvyšovať výdavky.
Republikán Bernanke pred svojím nástupom do banky pôsobil najmä v akademickej sfére. Takmer štvrťstoročie prednášal na univerzitách Stanfordovej či Princetonskej, od roku 1985 ako profesor. Ako ekonóma ho zaujíma hlavne obdobie Veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov minulého storočia.