Analýza: Je Európa s plynom na zimu pripravená? Alebo čo všetko sa ešte môže pokaziť.

Pozornosť v posledných mesiacoch smeruje najmä na schopnosť Európy prekonať prichádzajúcu zimu bez stabilných dodávok ruského plynu. Analytici spoločnosti Timera Energy sa pozreli na to, akú by mohla mať Európa plynovú rezervu, ak by sa všetko vyvíjalo dobre. Zároveň sa ale pozreli aj na to, čo všetko by sa ešte mohlo v tejto plynovej kríze pokaziť a aký by to malo na trh s plynom vplyv.

Štyri základné rizikové faktory

Vytipovali pritom štyri základné rizikové faktory, ktoré by mohli dodávky plynu v Európe počas zimy najvýraznejšie negatívne ovplyvniť. V prvom rade je to neúspech v znižovaní spotreby plynu podľa avizovaných plánov Európskej únie. Ďalším dôležitým negatívnym faktorom by bola samozrejme studená zima a tretím zase odklon dodávok LNG z Európy, napríklad v prípade chladnej zimy v Ázii. A v neposlednom rade je vysokým potenciálnym rizikom odstrihnutie aj posledných dodávok ruského plynu do Európy.

„Je veľmi nepravdepodobné, že Európania túto zimu zamrznú kvôli prerušeniu dodávok plynu. Vyššie uvedené rizikové faktory však môžu vyvolať ďalšiu extrémnu volatilitu na trhu a nevyhnutnosť tvrdých vládnych zásahov na obmedzenie dopytu,“ uvádzajú analytici Timera Energy.

Optimistický scenár

V optimistickom scenári by Európa mala nadchádzajúcu zimu bez problémov zvládnuť a na konci zimy by mohla byť ešte v európskych zásobníkoch slušná rezerva. Scenár pritom počíta s tým, že pre túto zimu bude v európskych zásobníkoch 93 miliárd kubíkov plynu, domáca produkcia dosiahne 104 miliárd kubíkov, cez mimo-ruské plynovody do Európy pritečie 28 miliárd kubíkov plynu a cez ruské plynovody ďalších 19 miliárd metrov kubických plynu.

Základný scenár taktiež počíta s dodávkami skvapalneného LNG plynu v objeme 93 miliárd metrov kubických. Celková spotreba plynu v Európe po avizovanom 15-percentnom znížení by pritom mala dosiahnuť 282 miliárd metrov kubických plynu.

„Ak sa tento optimistický scenár naplní, Európa by mala mať dostatok plynu na prekonanie zimy, s odhadovanými zásobami plynu v zásobníkoch na konci zimy na úrovni zhruba 55 miliárd metrov kubických,“ konštatuje Timera Energy.

Čo všetko sa ešte môže pokaziť

Táto rezerva však môže byť pomerne rýchlo preč, ak sa z optimistického scenára začne stávať skôr ten pesimistický. A to vtedy, ak sa začnú napĺňať tieto negatívne faktory:

Nedodržanie úspor (riziko do 50 miliárd metrov kubických)

Najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvní spotrebu plynu počas zimy na starom kontinente, bude to, či sa podarí dodržať spomínaný 15-percentný záväzok úspor. Ak by sa to totiž nepodarilo, mohlo by to znamenať až o 50 miliárd kubíkov vyššiu spotrebu, s akou počíta vyššie uvedený optimistický scenár. Rezerva v zásobníkoch by tak na konci zimy bola de facto vymazaná.

A náznakov, že dosiahnuť plánované úspory nemusí byť vôbec jednoduché, je viac. Zatiaľ totiž nie sú jasné postupy, ako k nim jednotlivé krajiny plánujú dospieť. Okrem toho, dosiahnuť avizované úspory v sektoroch, ktoré sú najväčšími spotrebiteľmi (rezidenčný a komerčný, priemyselný a energetický), môže byť komplikované.

Studená zima (riziko do 20 miliárd metrov kubických)

Tento faktor nedokáže nikto ovplyvniť. Studená zima však môže zvýšiť spotrebu až o 20 miliárd kubíkov plynu, predovšetkým cez spotrebu rezidenčného a komerčného sektora.

Odklon dodávok LNG (riziko do 15 miliárd metrov kubických)

Európsky trh je momentálne pre dodávateľov skvapalneného plynu atraktívny najmä kvôli cene. Studená zima v Ázii popri ekonomickom oživení v Číne môže tieto dodávky odkloniť práve do Ázie.

Ruské škrty (riziko do 19 miliárd metrov kubických)

Rusko sa môže pokúsiť vyvinúť na Európu ešte väčší tlak prerušením dodávok plynu aj cez Ukrajinu. Rovnako rizikové sú aj dodávky plynu z Ruska cez Turecko, tu je však pravdepodobnosť úplného zastavenia importu nižšia.

Graf: Odhadovaná rezerva v európskych zásobníkoch plynu po zime 2022 pri optimistickom scenári a objem identifikovaných rizík (v miliardách metrov kubických)

Zdroj: oPeniazoch/Timera Energy

Môže to skončiť aj prídelmi plynu

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že pokaziť sa skutočne ešte má čo a doterajšie relatívne priaznivé vyhliadky na zimu z pohľadu plynu by sa mohli výrazne zhoršiť. Ak by sa negatívne scenáre naplnili a vymazali by rezervu uvádzanú v optimistickom scenári, museli by na trh nastúpiť škrty v dodávkach spotrebiteľom. V konečnom dôsledku by to mohlo znamenať extrému cenovú volatilitu a tvrdé zásahy vo forme nariadeného prídelu plynu.

Dobrou správou podľa analytikov však je, že Rusko je zrejme blízko svojej poslednej možnosti ako ovplyvňovať trh s plynom v Európe. Tou horšou je fakt, že s najbližšou jarou problémy Európy s plynom neskončia.

A čo ďalej? Ďalším škrtom v spotrebe sa zrejme nevyhneme.

Práve naopak. Ešte väčšie otázniky totiž visia nad zimou v roku 2023. Kým totiž v tomto roku mohli krajiny Európy pumpovať plyn do zásobníkov aj vďaka relatívne stabilným dodávkam plynu z Ruska počas prvého polroka, sabotáž na Nord Streame znamená, že Európa bude pravdepodobne potrebovať dodatočných 40 miliárd kubíkov plynu na nahradenie ruských dodávok.

Takýto objem sa nepodarí nahradiť ani dodávkami skvapalneného plynu LNG kvôli kapacitám prečerpávacích terminálov. Podľa Timera Energy to znamená jediné: ďalšie škrty v spotrebe plynu budú potrebné aj nasledujúci rok.