Obchodnícka dilema spojená s infláciou: Zvyšovanie cien spôsobom, aby to spotrebiteľ nezbadal

Dvojciferná miera inflácie donútila vlády k intervencii, aby rozhodla a realizovala opatrenia na podporu kúpnej sily obyvateľstva. Tento problém je ale významný aj pre firmy. Ako reagovať na zníženie kúpnej sily a teda obmedziť zvyšovanie predajných cien bez obetovania marží vo všeobecnom kontexte rastúcich nákladov? Výrobcovia a distribútori zostávajú v pokušení zaviesť určité praktiky, ktorých cieľom je utajiť zvyšovanie cien, píše dvojica akademikov na stránkach The Conversation.

Často ide o staré techniky, ktoré môžu mať rôzne podoby. Niektoré môžu byť čisto komerčné, teda založené na akciových ponukách a vizuálnej komunikácii cien bez skutočného zníženia cien. Iné sú spojené s úpravou produktu tak, aby zostal vzhľad aj cena aj marža, len aby sa znížili náklady na produkt. Najčastejšie ide o zmenu veľkosti, zníženie objemu alebo počtu balených jednotiek, zjednodušenie receptúry, zníženie počtu ingrediencií alebo zníženie kvality. Stratégiu „zmršťovania“ výrobcovia najčastejšie uprednostňujú a u spotrebiteľov vyvolali množstvo reakcií. Preto sa na ne zamerali aj vedci a na základe prieskumov poukázali na tri typy reakcií spotrebiteľov, ktorí odhalili skryté zvýšenie cien produktov. 

Pochopenie situácie 

Takmer tretina respondentov pochopila dôvod pre tieto obchodné praktiky spojené predovšetkým s nárastom cien surovín, stratégiou zlepšovania produktov, alebo dokonca s možnosťou vytvárania zisku. Neraz išlo aj o kritiku do vlastných radov, že spotrebitelia nevenujú dostatočnú pozornosť informáciám a podmienky ohľadom ich nákupov.

Zmiernenie dopadov

Takmer 40 % respondentov vzalo na vedomie trik a nedostatky systému a zároveň navrhlo znížiť negatívne dopady prostredníctvom spotreby: konzumovať menej, konzumovať nevyhnutné, konzumovať inak (náhradné produkty), skúsiť iné distribučné kanály (zľavy, miestne ponuky) alebo dokonca vyvinúť náhrady spotreby či „urob si sám“, ako je varenie, šitie, vlastné dopestovanie atď.

Konfrontačné reakcie

Takmer 30 % jednotlivcov zvolilo určitú formu odmietnutia a konfrontácie. Niektorí požadovali štrukturálne zmeny systému ako sú štátne zásahy, regulácia trhu príslušnými orgánmi, normy, cenovú kontrolu. Iní vyzývali na posilnenie postavenia spotrebiteľov prostredníctvom šírenia negatívnych správ, alebo dokonca bojkotovania akcií.

Vedci sa zhodli, že vzhľadom na infláciu a podobné obchodné praktiky nie sú otázky spravodlivosti a dôvery vôbec mimo. Spotrebitelia môžu mať pocit dvojitej nespravodlivosti. Distribučnej, keď sa zmenia obchodné podmienky a procesnej, ktorá vyplýva zo spotrebiteľského vnímania nečestného, neprehľadného a zlomyseľného systému, ktorý obhajuje individuálne a sebecké záujmy výrobcu alebo distribútora.

Vedecká štúdia naznačuje, že reakcie spotrebiteľov na procesnú nespravodlivosť budú oveľa agresívnejšie a hlasnejšie voči výrobcovi, značke alebo distribútorovi spojenému so skrytým zvýšením cien ako ich reakcie na nespravodlivosť distribučnú. Opäť platí, že transparentnosť by sa mohla vyplatiť, najmä v kontexte, keď sa cez sociálne médiá rýchlo rozšíri odhalenie skrytého zvýšenia cien aj následný hnev zo strany spotrebiteľov.