Aký má byť stredoeurópsky región

Zdá sa, že otázka možnosti uplatnenia maďarského zákona o statuse Maďarov v susedných krajinách sa na Slovensku aj v Rumunsku dostáva do rozhodujúcej fázy. Priamo v Budapešti nie je ešte zatiaľ všetko celkom jasné, čo sa týka vykonávacích predpisov.

V praxi sa takto neraz potvrdzujú pochybnosti okolo tohto zákona, ktorý už vyvolal toľko búrok. Pritom má nadobudnúť platnosť už v prvých dňoch budúceho roku.

Pritom je nepochybné, že na Slovensku a v ďalších krajinách susediacich s Maďarskom má maďarský štát nielen morálnu, ale aj z ústavy vyplývajúcu povinnosť starať sa o zachovanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity tamojších Maďarov. Ani nehovoríme o tom, že má zlú predstavu o zjednocujúcej sa Európe ten, kto si myslí, že sa môže uskutočniť bez aktívnej účasti a tradícii národnostných menšín. Kultúrne dedičstvo Maďarska si nemožno veľmi predstaviť tak, že by Maďari zabudli napríklad na všetky aktivity dynastie Čajákovcov medzi dvoma svetovými vojnami. Takisto nemožno hodnoverne napísať dejiny kultúry Slovenska s vynechaním Zoltána Fábryho.

Pravda, aby som nezabudol, úplne inak sa majú veci v prípade grófa Jánosa Esterházyho. Jeho misia nebola kultúrna. Bol splnomocnencom horthyovských vlád v Bratislave. György Szabó, ktorý bol po viedenskej arbitráži prvým maďarským vyslancom v Tisovom slovenskom štáte, podal o tom takéto svedectvo: "Ešte aj informačná činnosť vyslanectva na politickom poli stratila všetok význam a slovensko-maďarské záležitosti priamo prerokúva gróf János Esterházy s predsedom vlády Bélom Tukom." A ten, ako vieme, bol predtým plateným maďarským agentom, za čo ho aj odsúdili v prvej Československej republike. Pravda, táto situácia sa vzťahuje, dúfajme, na nezopakovateľnú minulosť.

Budapeštianska vláda necháva poletovať a tlieť tento konflikt, ktorého podstatou je to, že s Maďarmi v susedných krajinách chce nadviazať právne vzťahy. Asi je vhodné pripomenúť slová Rudolfa Chmela: "Zák...

Celý článok si môžete prečítať tu.