SKALIČAN s pečeňou ôsmačky

Lýdia Brabcová

"Som ešte pod zákonom,“ hovorí s úsmevom 45-ročný Jiří Šindler zo Skalice. Bývalý murár, ktorý je už takmer tri roky na invalidnom dôchodku, žije od februára s pečeňou 14-ročného dievčaťa. Tento orgán mu ako prvému Slovákovi úspešne transplantovali pred desiatimi mesiacmi na bratislavských Kramároch. Mužovi, ktorému lekári zistili cirhózu, teda stvrdnutie pečene, predpovedali niekoľko mesiacov pred transplantáciou iba tri mesiace života.

"Bol pondelok, 5. februára, asi pol dvanástej predpoludním, keď mi zrazu zazvonil mobil. Ozval sa v ňom neznámy ženský hlas, ktorý mi hovoril, aby som okamžite prišiel do nemocnice na Kramároch, pretože sa našiel darca. Zbalil som si teda do tašky zopár potrebných vecí, rozlúčil sa s rodinou a ponáhľal sa na vlak,“ spomína si Jiří Šindler. Napriek svojmu optimizmu mal Skaličan v ten deň hlavu plnú otázok: podarí sa transplantácia, keď už dvaja ľudia pred ním po tomto náročnom zákroku zomreli?

Alkohol mu nechýba, popíja kofolu a tonik

Osemhodinová náročná operácia sa 6. februára podarila. Každý, kto v nasledujúcich dňoch pacienta Šindlera navštívil, žasol nad jeho optimizmom a dobrou náladou, ktorými "nakazil“ dokonca i lekárov a zdravotné sestry. V nemocnici sa cítil dobre aj napriek tomu, že tam pobudol 42 dní. V nemocničnej izbe bol celý čas sám, preto nečudo, že sa už tešil domov na manželku, dcéru Mirku a syna Tomáša. A, samozrejme, na kuchyňu, v ktorej veľmi rád varí.

"Posledných pätnásť rokov som v našej rodine kuchárom ja,“ prezrádza J. Šindler. "Niežeby sa manželka nerada zvŕtala pri sporáku, ale ja ju k nemu jednoducho nepustím. Varenie je mojím koníčkom. Dvadsaťtriročná dcéra Mirka pracuje ako čašníčka v Holíči a kuchyňu tam vidí stále. Z času na čas urobí doma palacinky s tvarohom, to jej zatiaľ dovolím.“

Nie však všetko, čo hlava rodiny navarí, môže aj ochutnať. Celý život už musí držať výživnú diétu, tzv. päťku, pri ktorej ide o doplnenie bielkovín. Zo začiatku si musel dávať pozor na mastné jedlá, ale po čase už môže jesť čokoľvek, samozrejme, s mierou. A na alkohol musí celkom zabudnúť.

"Keď sa ideme s manželkou prejsť k neďalekým rybníkom, moja polovička si v stánku s občerstvením objedná pivo a ja kofolu. Alkohol mi vôbec nechýba. Keď sa zavše zastavím na kus reči v hostinci, všetci sa mi smejú, že popíjam iba kofolu alebo tonik. A pokiaľ ide o stravovanie, najčastejšie konzumujem jedlá zo zeleniny, ryže, cestovín a zemiakov. Klobásku si dám raz za čas, kačicu a hus som nejedol už niekoľko rokov.“

Na hokej už nechodí

Jiří Šindler je zdravo vyzerajúci muž, o ktorom by ste určite nepovedali, že má zdravotné problémy. Dva razy denne musí užívať po desať liekov, nielen na pečeň, ale aj na cukrovku, ktorá sa mu

objavila po transplantácii. Našťastie, nie je vysoká. Pred dvanástimi rokmi mu operovali chrbticu, kvôli ktorej bol na čiastočnom invalidnom dôchodku. Keď sa ohlásili problémy s pečeňou, prestal pracovať a zostal doma. Každý mesiac chodí s novou pečeňou na lekárske kontroly do Bratislavy.

Rodák z Brna, ktorý sa do Skalice priženil pred vyše dvadsiatimi rokmi, voľakedy aktívne behával za Slovan Hodonín a na rieke Morave lovil ryby. Dnes sa športu už toľko nevenuje, zato si každý deň dopraje prechádzku po Skalici. Po ceste nakúpi potraviny, zájde si aj za kamarátmi. Ešte pred dvoma-troma rokmi chodieval na hokej na neďaleký štadión ŠK Skalica, no osemdesiat korún za vstupné sa mu už zdá priveľa. Nečudo, veď zo šesťtisícového invalidného dôchodku sa nedá veľmi vyskakovať.

T ransplantácia trvá šesť až deväť hodín

"Na Slovensku odoberáme pečeň od roku 1994,“ hovorí doc. MUDr. Ľudovít Laca, CSc., primár Chirurgickej kliniky Dérerovej nemocnice s poliklinikou v Bratislave, ktorý transplantoval pečeň Jiřímu Šindlerovi. "Orgány sme poskytovali centrám, v ktorých transplantovali našich pacientov - predovšetkým v Prahe a vo Viedni. Deťom zasa transplantovali pečeň najmä v nemeckom Hamburgu, teraz sa operácie vykonávajú v Essene.“

V roku 1997 sa na Slovensku uskutočnili prvé dve transplantácie pečene, pacienti však po niekoľkých dňoch zomreli. Pacientka v banskobystrickej nemocnici zomrela po dvoch týždňoch na ťažký pooperačný zápal pľúc. Druhá transplantácia sa uskutočnila v Bratislave. Krátko po operácii došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a úmrtiu pacienta. Transplantácia pečene je mimoriadne náročná operácia, ktorá trvá od šesť do deväť hodín. Pred náročným zákrokom sa musí odobrať pečeň z mŕtveho tela, orgán zabaliť, konzervovať a priviezť do nemocnice, kde sa operácia vykonáva. Lekári urobia pacientovi predoperačné vyšetrenia a môžu začať orgán transplantovať. "Keď sme zistili, že ide o zdravú, kvalitnú pečeň, schopnú na transplantáciu, mohli sme pána Šindlera pripraviť na operačný zákrok. Na odobratie orgánu z jedného tela a vloženie do druhého tela máme desať hodín. Mŕtvy darca na prístrojoch nevydrží dlhšie ako tri, štyri či päť hodín a odobratá pečeň nemôže stáť dlhšie ako tri-štyri hodiny, aby sme do desiatich hodín stihli napojiť orgán na krvný obeh pacienta,“ vysvetľuje MUDr. Laca.

Krvácanie je časté

Našitím pečene do tela pacienta sa tento medicínsky zázrak zďaleka nekončí. Mimoriadne dôležitá je intenzívna starostlivosť o pacienta po transplantácii. Pacient sa musí stabilizovať, pokiaľ ide o dýchanie a krvný obeh. Podľa svetových štatistík priemerne jednej tretine až polovici pacientov musia lekári po náročnom zákroku čistiť brušnú dutinu, pretože do tejto časti tela sa nedá zabezpečiť zrážanlivosť krvi rovnako ako u zdravého človeka. Krv tam teda často natečie. Aj u pána Šindlera...

Celý článok si môžete prečítať tu.