Európa ani zďaleka nezaostáva za USA tak, ako sa tvrdí

Za ostatný finančný rok (do 31. marca) vzrástla ekonomika USA o 5 percent, zatiaľ čo eurozóna len o 1,3 percenta a za ostatných desať rokov hospodársky rast v Európe stále zaostával za tým v Spojených štátoch. V USA za toto obdobie dosiahol v priemere 3,3 percenta, zatiaľ čo v eurozóne len 2,1 percenta. Napriek tomu tieto údaje preháňajú v celkovom hodnotení hospodárskej výkonnosti USA, a to najmä vďaka tomu, že sa nezohľadňuje fakt, že počet obyvateľov USA rastie omnoho rýchlejšie než v prípade Európy. Ak by sa vzal do úvahy HDP na obyvateľa (najpresnejší ukazovateľ ekonomickej výkonnosti krajiny), rast v Spojených štátoch by dosahoval 2,1 percenta a v eurozóne 1,8 percenta, čo je nepomerne miernejší rozdiel.

Ako uviedol ekonomický týždenník The Economist, spomínané vysoké rozdiely má na svedomí najmä najsilnejšia krajina eurozóny Nemecko, ktoré od svojho zjednotenia v roku 1990 zápasí s ekonomickými problémami. Ak by sa Nemecko, ktoré sa na HDP eurozóny podieľa jednou tretinou, z hodnotenia vyradilo, ročný rast HDP na obyvateľa by v eurozóne dosiahol 2,1 percenta, čo je na úrovni rastu v USA a v prípade vstupu Británie do eurozóny by sa situácia mohla ešte výraznejšie zmeniť v prospech Európy.

Porovnávajú neporovnateľné

Najpopulárnejším mýtom je, že v Spojených štátoch rast produktivity práce vysoko predstihol tento ukazovateľ v eurozóne. Je pravda, že americká produktivita za posledné roky išla hore, no vysoký rozdiel je zavádzajúci, keďže sa v obidvoch oblastiach používajú rôzne výpočtové metódy. V USA je najčastejšou metódou stanovovania produktivity produkcia za hodinu, pričom sa však nezahŕňa sektor poľnohospodárstva. Podľa tohto hodnotenia rástla produktivita v USA za posledných desať rokov (do roku 2003) každoročne priemerne o 2,6 percenta. Naopak, eurozóna pri svojich výpočtoch produktivity zohľadňuje všetky oblasti hospodárstva. Výsledkom je, že za rovnaké obdobie rástla ekonomika eurozóny len o 1,5 percenta. Navyše, na rozdiel od Američanov Európania sem zahrňujú aj sektor služieb, kde rast produktivity je vždy o niečo nižší a neupravujú výsledky ani vzhľadom na zníženie počtu pracovných hodín.

Omnoho presnejším ukazovateľom by potom podľa Goldman Sachs bol HDP na hodinu v rámci celej ekonomiky. Za takejto situácie by produktivita v USA vzrástla od roku 1994 ročne priemerne o 2,0 percenta, zatiaľ čo eurozóny o 1,7 percenta, čo už nie je taký výrazný rozdiel. Podľa ekonóma Goldman Sachs Kevina Dalyho by sa, navyše, situácia úplne otočila, ak by sa do úvahy vzali aj rozdiely v ekonomických cykloch.

Reformy nezaberú okamžite

Pri súčasnom hodnotení je však faktom, že produktivita je v USA vyššia ako v Európe. Šéf americkej centrálnej banky (Fed) Alan Greenspan považuje za hlavný problém nepružný pracovný trh v Európe, ako aj trh nových produktov. Podľa neho sú na vine najmä bariéry brániace bezproblémovejšiemu prepúšťaniu zamestnancov a najímaniu nových ľudí, ako aj pomalé zavádzanie nových metód, ktoré by zvýšili využívanie najmodernejšej techniky firmami. To však už dnes tiež nie je pravda. Najväčším "hriešnikom" v tomto smere bolo v eurozóne Nemecko. To však, ako uviedol britský finančný denník The Financial Times, uvoľnilo v rámci reformnej Agendy 2010 podmienky pri prepúšťaní a sprísnilo aj podmienky pri poberaní dávok v nezamestnanosti a sociálnych podpôr, čím zvýšilo tlak na hľadanie si práce. Firmy tak získali vä&...

Celý článok si môžete prečítať tu »».