Potraviny sú drahšie, zas máme hlbšie do vrecka!
Pridajte názor9. 7. 2004 - Ticho pred búrkou po májovom vstupe Slovenska do Európskej únie sa skončilo. Prvé hrmenie prichádza z obchodov s potravinami.
BRATISLAVA - Ticho pred búrkou po májovom vstupe Slovenska do Európskej únie sa skončilo. Prvé hrmenie prichádza z obchodov s potravinami. Zvýšili sa ceny čerstvého masla a očakáva sa aj zdraženie mlieka či smotany.
Obchodníci už avizovali, že za kilo bravčového mäsa zaplatíme viac o dvadsať korún. A aby tých útokov na peňaženky občanov nebolo málo, Slovnaft zvýšil aj ceny nafty o päťdesiat halierov!
Najdramatickejšia situácia je s čerstvým maslom. Toho začalo byť v posledných dňoch na pultoch v obchodoch nedostatok. Jeho cena potom dramaticky vzrástla. Zatiaľ čo pred mesiacom stálo celé maslo 34 korún, dnes zaň zaplatí zákazník neuveriteľných 44 korún! "Pod zdražovanie sa podpísal nedostatok niektorých výrobkov, ako ich vyrovnávanie sa cenám Európskej únie," vysvetľuje hovorca Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory Stanislav Nemec.
Ešte začiatkom roka však bolo masla v obchodoch toľko, že výrobcovia ho nemali kam dávať. Od prvého mája môžu vyvážať voľne svoje výrobky do zahraničia. V zahraničí výrobcom zaplatia za kilogram masla až o štyridsať korún viac ako u nás. Tak vyvážali všetko. "Negatívnu úlohu tu zohral jednoznačne obchod. Neskoro si uvedomil, že tak nebude čo nakupovať a ceny treba vyrovnať," vidí príčiny prechodného zmiznutia masla S. Nemec.
Očakáva sa zdraženie aj ďalších mliekarenských výrobkov. Medzi nimi najmä smotany a mlieka. Tie by mohli podľa odborníkov stúpnuť až o tridsať percent.
Ako informoval Nemec, viacerí obchodníci už avizovali aj zdraženie bravčového mäsa. Ceny bravčového môžu vzrásť až o dvadsať korún. "Je to prirodzený trhový proces, ktorý sa otvoril po vstupe do Európskej únie. Výrobcovia vyvážajú za lepšie ceny do zahraničia," pripomína hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Czajliková.
Prirýchle zdražovanie mliečnych výrobkov a mäsa by sa dalo zabrzdiť iba znížením 19-percentnej dane z pridanej hodnoty (DPH). Ako informovala Czajliková, minister pôdohospodárstva Zsolt Simon si dal preto vypracovať analýzu v súvislosti s dosahmi zvýšenia DPH. Na jej základe sa má rozhodnúť, čo urobí ďalej. "Neuvažujeme o znížení DPH pri potravinárskych výrobkoch. Bolo by to proti filozofii daňovej reformy," oponuje vedúci tlačového oddelenia ministerstva financií Mikuláš Gera.