Mať na zreteli ekonomické a sociálne dosahy zmien

V období liberalizmu vychádzala ekonomická teória z princípu minimalizácie daní, pretože predpokladala, že ekonomika môže perfektne fungovať iba pri absencii daní. Oproti tomu v keynesiánskej ére sa uplatňuje tendencia k maximalizácii daní ako zdroja aktívnej fiškálnej politiky, ktorý umožňuje plniť regulatívnu úlohu štátu pri dynamizácii ekonomiky.

V súčasnosti je otázka daní a zdaňovania formulovaná ako problém optima - teória optimálneho zdanenia, a to tak z hľadiska kvantitatívneho - miera zdanenia - ako aj z hľadiska kvalitatívneho - spôsob zdanenia. Tieto dva princípy, miera zdanenia a spôsob zdanenia, nemožno od seba oddeľovať, ale naopak, vždy je potrebné a nevyhnutné chápať ich spoločne. Treba si uvedomiť, že miera zdanenia a spôsob zdanenia úzko súvisia so správaním ekonomických subjektov, ktoré vyvíjajú ekonomické aktivity v národnom hospodárstve.

Miera zdanenia

Všeobecná téza klasickej a dlho aj neoklasickej ekonómie o minimalizácii daňového bremena ako ideálu v trhovom mechanizme sa nepotvrdila v situáciách, keď nedostatok efektívneho agregátového dopytu viedol v ekonomike k stagnácii alebo dokonca ku krízovej situácii. V takej situácii sa potvrdila správnosť a účinnosť národohospodárskej politiky založenej na raste štátnych výdavkov, čo bolo spojené s rastom miery zdanenia. Toto jednak priamo a jednak sprostredkovane (prostredníctvom multiplikátora) vedie k rozšírenej reprodukcii agregátového dopytu a tým aj k dynamizácii ekonomiky, resp. k zvýšeniu ekonomického rastu. Použitie daňových stupníc s vysokou progresiou umožnilo pritom pre aktivizáciu efektívnej agregátovej ponuky prostredníctvom štátnych výdavkov mobilizovať tú časť vyšších príjmových skupín obyvateľstva, pri ktorých rast disponibilných peňažných príjmov obyvateľstva bol spojený s evidentným poklesom sklonu k spotrebe, predovšetkým súkromnej, individuálnej, ktorá je podstatnou zložkou životnej úrovne obyvateľstva.

Zásadne odlišná situácia sa vytvorila vo väčšine vyspelých sociálno-trhových ekonomikách koncom 60. rokov. Politika stimulovania ekonomického rastu založená na raste štátnych výdavkov, ktoré stimulovali efektívny agregátový (národohospodársky) dopyt, mala vážne dosahy. Hraničné daňové sadzby dosiahli výšku, pri ktorej sa vytrácala motivácia ekonomických subjektov na ďalšie podnikanie. Hraničná miera efektívnosti kapitálu totiž podstatne klesla, čo vyvolalo pokles ekonomického rastu. Mimoriadne vysoká progresia daňových stupníc neprispela k rastu daňového výnosu, ale skôr prispela k masovému úniku zo zdaňovania. To spolu s ďalšími faktormi viedlo k chronickým deficitom štátneho rozpočtu a rastu inflačných tendencií v národnom hospodárstve.

Voľba spôsobu zdaňovania

Daňové sústavy vo väčšine vyspelých sociálno-trhových ekonomikách sú kombináciou zdaňovania tovarov a služieb - spravidla sa hovorí o nepriamych daniach, alebo o daniach spotrebného typu - a zdaňovania inštitúcií a osôb, čiže zdaňovanie fyzických a právnických osôb. Jednoznačne je potrebné konštatovať, že každý spôsob zdaňovania má svoje výhody a nevýhody. Je viac-menej schopný spĺňať určitý súbor požiadaviek, na ktoré pri zdaňovaní uplatňujú rôzne záujmové skupiny spoločnosti rôzny akcent. Ten sa pri formovaní daňových programov a osobitne daňových reforiem uplatňuje a zdôrazňuje rôznou intenzitou. Spomenieme tu princíp rovnosti (spravodlivosti), princíp platobnej schopnosti, princíp miery obeti a úžitku, problém efektívnosti dosahu zdanenia, to znamená presunu alebo úniku z daňového zaťaženia a pod. Preto je samozrejmé, že každá väčšia pripravovaná zmena daňovej sústavy je spojená s revitalizáciou starých sporov o spôsob zdaňovania. Pre posledné desaťročie je typické, že predmetom týchto diskusií sa stala preferencia zdaňovania tovarov a služieb pred zdaňovaním príjmov právnických a fyzických osôb. Všeobecne sa uznávajú prednosti zdaňovania tovarov a služieb osobitne z hľadiska fungovania trhu a trhového mechanizmu. Táto preferencia sa prejavuje v značnom rozšírení tohto spôsobu zdaňovania formou dane z pridanej hodnoty (value added tax) na rôznych stupňoch spracovania určitého výrobku. Dve veľké prednosti sú:

§ Alokatívna neutralita pri jednotnej sadzbe. To znamená, že pôsobenie na ceny tovarov a služieb je totožné a nevyvoláva neočakávané substitučné reakcie ekonomických subjektov pri alokácii výrobných faktorov. Súčasne treba striktne konštatovať, že rastom počtu daňových sadzieb sa táto relatívna výhoda stráca a pravdepodobnosť neočakávaných substitučných procesov, reakcií a efektov sa výrazne zvyšuje.

§ Eliminácia daňových únikov. Tento spôsob zdanenia ich prakticky znemožňuje. Inak povedané, prípadné pokusy v jednej fáze spracovania sa spravidla odhalia pri vyúčtovaní v druhej nasledujúcej fáze. Z toho vyplýva, že je zabezpečená rovnosť zdanenia a zároveň stabilita daňového výnosu pre príjmovú stranu štátneho rozpočtu.

Mimoekonomické ciele

Ak spomíname výhody tohto spôsobu zdaňovania, je potrebné upozorniť na problémy. Ide o otázky, ktoré vyspelá spoločnosť založená na demokratických princípoch, a predovšetkým na uznávaní určitých mimoekonomických cieľov a spoločenských preferencií, resp. spoločenských hodnôt, si nemôže dovoliť nerešpektovať. Tak napríklad princíp rovnosti charakteristický pre zdaňovanie tovarov a služieb sa uplatňuje voči subjektom s nerovnakým ekonomickým a sociálnym postavením. Toto rozdielne postavenie subjektov v spoločnosti spočíva v tom, že niektorí sú bohatí, iní chudobní, niektorí zarábajú viac, iní menej, niektorí sú slobodní, iní ženatí a majú deti. V tejto súvislosti možno uviesť spotrebnú daň na potraviny a potravinárske výrobky en bloc. Dopadá rovnakým spôsobom na domácnosti ako spotrebiteľské jednotky, pričom podiel výdavkov za potraviny tvorí podstatný podiel v ich celkových spotrebných výdavkoch, zatiaľ čo v prípade iných domácností podiel výdavkov za potraviny je málo významný. Tento údaj je v praxi veľmi ľahko zistiteľný. Dokonca možno zo štatistických údajov odpozorovať vývojový trend, ktorý hovorí, že v súvislosti s rastom disponibilného príjmu rastú aj spotrebné výdavky za potraviny, ale ich podiel v celkových spotrebných výdavkoch pravidelne klesá. To znamená, že čí...

Celý článok si môžete prečítať tu »».