Obchodovanie na slovenskej burze sa pre firmy stáva luxusom

Často sa uvádza, že emisie akciových spoločností sa nedostali na verejný trh z vôle emitentov, a preto akoby z toho automaticky vyplývalo, že ich odchod je samozrejmý a netreba mu brániť zbytočnými podmienkami. "Akosi sa stále zabúda na fakt, že v prípade akcií z prvej vlny kupónovej privatizácie ide o spoločnosti, ktorých akcie vlastnia desaťtisíce drobných akcionárov - bývalých DIK-ov (majiteľov kupónových knižiek). Tí v dobrej viere, za masívneho presviedčania vtedajších štátnych orgánov, investovali svoj majetok (kupóny) s cieľom jeho zhodnotenia," skonštatoval konzultant v oblasti kapitálového trhu Miloš Surovič.

Počet spoločností, ktoré ukončujú obchodovanie so svojimi cennými papiermi, podľa Slavomíra Šťastného, podpredsedu rady Úradu pre finančný trh, už nemá rastúcu tendenciu. "Tie, ktoré opúšťajú parket burzy v poslednom období, predstavujú iba ,dozvuky' masívneho odchodu v posledných troch-štyroch rokoch. Príčiny treba hľadať v spôsobe, akým sa emisie akcií týchto spoločností dostali na verejný trh. Stalo sa tak v prvej polovici deväťdesiatych rokov administratívnym opatrením, teda nie z vôle emitenta, ktorý by chcel takto získať na trhu nový kapitál na svoje podnikanie," vysvetlil. Je preto podľa neho pochopiteľné, že po vyprofilovaní štruktúry majoritných akcionárov niektoré spoločnosti - vo väčšine prípadov ide o spoločnosti, ktorých akcie boli obchodované len sporadicky, a aj to predovšetkým v priamych obchodoch, a nie na anonymnom trhu - z parketu burzy odchádzajú. Zároveň však zdôraznil, že sa tak deje zákonným spôsobom a minoritným akcionárom je ponúknutá možnosť predaja akcií za zákonom stanovenú cenu.

Ovplyvňujúce faktory

Zákonnosť spomínaného postupu nespochybnil ani Surovič. Vyjadril však výhrady k tým ustanoveniam zákona, ktoré určujú spôsob výpočtu minimálnej ceny akcie v povinnej ponuke na kúpu akcií, ktorú je povinný v súvislosti s odchodom z burzy vyhlásiť emitent alebo iný subjekt. Od roku 1999 platí minimálny limit ceny akcie vo výške 50 percent hodnoty čistého obchodného imania. Tento fakt označil Surovič za jeden z rozhodujúcich dôvodov, prečo čoraz viac emitentov, za ktorých rozhodujú majoritní akcionári, sa rozhodne odísť z burzy. "Hodnota plnenia, ktoré poskytnú minoritným akcionárom, ak sa títo vôbec dozvedia o povinnej ponuke a stihnú na ňu zareagovať, je pre nich veľmi výhodná," podotkol.

"Účtovníctvo spoločnosti by malo objektívne zobrazovať hodnotu jej aktív a pasív. Z neho vyplývajúca hodnota čistého obchodného imania pripadajúca na jednu akciu (100 percent) je teda približným vyjadrením hodnoty tejto akcie. Ale minimálna cena odkupu (50 percent) znamená, ako keby som kupoval niečo s 50-percentnou zľavou. A to je pre emitenta predsa dobrý biznis, nie? Uvedomuje si to čoraz viac spoločností," poznamenal Surovič. Navyše na budúci rok už odpadne zdanenie dividend, čím sa majoritným vlastníkom oplatí "so zľavou" kúpiť čo najviac akcií od minoritn...

Celý článok si môžete prečítať tu »».