Efektívnosť výdavkov v zdravotníctve je problém v celom svete

Ako uviedol vo svojej analýze britský týždenník The Economist, určite sa dosiahol pokrok vo vývoji antibiotík a vakcín, ktorých efektívnosť vzhľadom na zvýšenie priemernej dĺžky života v bohatých krajinách je mimoriadna. Len na porovnanie, finančný magnát Nathan Rothshild zomrel v lete roku 1836 na otravu krvi spôsobenú abscesom. Všetko jeho bohatstvo mu bolo vtedy nanič. V súčasnosti by sa takýto absces dal bez problémov vyliečiť nasadením antibiotík za "pár drobných".

Nie však každá oblasť zdravotnej starostlivosti je taká efektívna. Napriek tomu niekto musí za ňu zaplatiť, a to bez ohľadu na jej samotnú efektívnosť alebo nevyhnutnosť. Dopyt jednotlivcov po zdravotnej starostlivosti je prakticky bezbrehý, kolektívny systém financovania však musí mať nejaké hranice, čo je pre všetky rozvinuté krajiny pri špirálovite rastúcich nákladoch čoraz väčším problémom.

USA zvažujú kanadský model

V USA sa z verejných zdrojov financuje zdravotné zabezpečenie najmä staršej a chudobnejšej časti obyvateľstva. Väčšina amerických pracujúcich a ich rodín je poistená prostredníctvom zamestnávateľa. No po prijateľnom období v priebehu 90. rokov náklady na túto formu poistenia v posledných rokoch vzrástli o dvojciferné číslo a ekonóm Alan Enthoven zo Stanfordskej univerzity, ktorý sa zaoberá ekonomickou stránkou zdravotnej starostlivosti, predpokladá, že práve rast týchto nákladov otvára dvere ich postupnému prebratiu zo strany štátu. S najväčšou pravdepodobnosťou k tomu dôjde po prezidentských voľbách v roku 2008. To by mohlo posunúť terajší model v USA, vďaka ktorému je mimo zdravotného poistenia 44 miliónov ľudí, bližšie ku kanadskému modelu, kde sa celá zdravotná starostlivosť platí z daní obyvateľstva a služby doktorov a nemocníc môže zdarma využiť každý občan krajiny.

Paradoxne, v poslednom čase práve Kanaďania začínajú strácať dôveru vo svoj model zdravotného zabezpečenia, na ktorý boli kedysi takí hrdí. V roku 1998 bolo o dobrom fungovaní systému presvedčených ešte okolo 60 percent Kanaďanov, v roku 2002 už len 20 percent. A ako uviedla Gillian Linvingstonová v Canadian Press, Fraserov inštitút v Ontariu zverejnil koncom júla správu, podľa ktorej by sa napríklad všetky kanadské provincie mali obrátiť aj na súkromné zdroje a začať využívať poplatky a súkromné zdravotné zabezpečenie, ak nechcú donekonečna zvyšovať náklady. Inak bude musieť, napríklad, priemyselná provincia Ontario zvýšiť daňovú prirážku na zdravotnú starostlivosť do roku 2008 až trojnásobne. V súčasnosti Ontario vyberá od daňových poplatníkov daň od 300 d...

Celý článok si môžete prečítať tu »».