Margita Barošová: Nemala by sa stanoviť natrvalo

Nemala by sa minimálna mzda stanovovať diferencovane? Napríklad podľa odvetví a regiónov, ako to navrhujú zamestnávatelia a ako sa uplatňuje aj v niektorých európskych krajinách?

- Domnievam sa, že v našich podmienkach to nie je vhodné. Minimálnu mzdu ako najnižšiu mzdu vôbec, akú je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi s najnižšou kvalifikáciou a výkonnosťou, ktorá mu má zabezpečiť určitý primeraný životný štandard, stanovuje síce po dohode či nedohode sociálnych partnerov vláda, no vo vyšších i podnikových kolektívnych zmluvách sa predsa môže a aj sa dohodne odlišná výška minimálnej mzdy diferencovane pre jednotlivé odvetvia alebo pododvetvia.

Ale iba vyššia ako zákonná.

- Áno. V EÚ nemá iba šesť štátov - Dánsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko, Nemecko a Taliansko - zákonom ustanovenú celoštátnu minimálnu mzdu, ale diferencované minimálne mzdy (spravidla odvetvové). No aj tu sú dohodnuté prevažne prostredníctvom centrálneho kolektívneho vyjednávania. Ide však o krajiny, ktoré majú vysoký stupeň pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami (napríklad Dánsko 85 percent, Fínsko 90 percent, Rakúsko 98 percent, Švédsko 94 percent, Nemecko 67 percent). Aj v USA je stanovená federálne, no nielen jednotlivé štáty, ale aj regióny a mestá ju môžu diferencovane zvyšovať. Sú krajiny, kde minimálna mzda by mala zamestnancovi zabezpečiť slušný život aj s rodinou. U nás sa viaže len na zabezpečenie minimálnych potrieb jednotlivca.

Tí, ktorí sa odvolávajú na niektoré krajiny EÚ, zrejme nevedia veľa o tamojšom systéme kolektívneho vyjednávania a sociálnej ochrany. Problémom by u nás mohli byť aj regionálne ustanovené minimálne mzdy. Nemáme nielen tradíciu regionálneho kolektívneho vyjednávania, ale ani štruktúry na regionálne vyjednávanie. Máme kolektívne vyjednávanie iba podľa odvetví. Navyše, na regionálnu diferenciáciu minimálnych miezd môžu firmy reagovať tým, že prenesú svoje sídla do krajov s nižšie stanovenou minimálnou mzdou.

Takže mechanizmus ustanovovania minimálnej mzdy by sa nemal revidovať?

- Myslím si, že by sa revidovať mal, aby lepšie odrážal vývoj za posledné roky, od zmeny mechanizmu jej ustanovovania. Môžeme uvažovať, napríklad o tom, či bude celoštátna minimálna mzda pokrývať pracovné sily v krajine úplne, čiastočne, či sa bude diferencovať pre jednotlivé kategórie pracovníkov, či bude zohľadňovať problémy malých firiem, kde je spravidla najvyšší výskyt nízkych miezd atď. Ale na zodpovedné a kvalifikované rozhodnutie potrebujeme mnoho odborných informácií o fungovaní systémov minimálnych miezd v iných krajinách (najmä v EÚ) a, samozrejme, ve...

Celý článok si môžete prečítať tu »».