Minimálnu mzdu zvýšiť, zrušiť, alebo diferencovať podľa odvetví a krajov?

Dvojstranu pripravil Ivan Špáni, ispani@hnonline.sk

Editorka Marta Růžičková, mruzickova@hnonline.sk

K minimálnej mzde majú obe zamestnávateľské organizácie blízke stanoviská. Jej výška by podľa nich mala zohľadňovať i špecifiká jednotlivých odvetví hospodárstva, ako aj regionálne rozdiely. Centrálne stanovená minimálna mzda nezohľadňuje podľa nich regionálne a odvetvové rozdiely.

Lineárna nie je spravodlivá

"Jednoznačne treba minimálnu mzdu diferencovať. Ak sa stanovuje lineárne k priemernej mzde v národnom hospodárstve, dochádza k skresleniu. Vyše 70 percent zamestnancov má totiž nižšie ako priemerné mzdy, od ktorých sa minimálna odvíja," hovorí expert sociálneho výboru Republikovej únie zamestnávateľov a hlavný vyjednávač Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula. Podľa neho na jednotnej minimálnej mzde trvajú štátni úradníci, ktorí presadili do zákonov, aby sa od nej odvíjali aj inštitúty, ktoré s ňou nesúvisia.

Regionálne rozdiely sú podľa Borgulu u nás také veľké, že sa nedá spravodlivo a férovo nastaviť celoštátne platná minimálna mzda. V kolektívnom vyjednávaní si síce môžu zamestnanci a zamestnávatelia dohodnúť aj iné minimálne mzdy, no Borgulovi prekáža, že iba vyššie ako je celoštátny limit. "Ak máme jedny z najnižších miezd v Európe, tak je to preto, že produktivitu práce máme jednu z najnižších," podporuje Borgula snahu zamestnávateľov presadiť aj nižšie minimálne mzdy ako stanovila vláda.

"Minimálna mzda u nás nie je vedecky stanovená hodnota najnižších spoločensky uznaných nákladov na reprodukciu pracovnej sily," tvrdí Borgula. "Iba sa povedalo, že by to malo byť 45 percent priemerných miezd. Navyše, neurčuje iba najnižšiu možnú mzdu, ale podľa Zákonníka práce nielenže podnikateľ musí vyplatiť v najnižšej platovej triede minimálnu mzdu, ale aj v najvyššej minimálne jej dvojnásobok." Aj keď je to menej ako celoštátne dosiahnutá priemerná mzda, lineárna predstava o minimálnej mzde postihuje podľa Borgulu mnohé odvetvia.

"Keďže teraz niet času na zmeny všetkých zákonov, ktoré treba pomeniť, súhlasili sme so zvýšením minimálnej mzdy nanajvýš tak, ako ju navrhlo ministerstvo práce na 6 500 korún, no s tým, aby sme sa začali rozprávať o zmene pravidiel, vrátane možnosti stanovovať ju regionálne a odvetvovo. "Nemáme ani tak problém s výškou minimálnej mzdy, ako so zákonmi, ktoré sa od nej odvíjajú a zaťažujú podnikateľov ďalšími nákladmi, napríklad vyššími odvodmi do poistných fondov," dodal Borgula.

Súhlasí s prezidentom Združenia podnikateľov Slovensk...

Celý článok si môžete prečítať tu »».