Nie každá zmena dôchodkového systému je reforma

Reformy dôchodkových systémov v krajinách Európskej únie sledujú dlhodobú fiškálnu udržateľnosť dôchodkových systémov pri perspektíve zhoršujúceho sa demografického vývoja. V posledných dvanástich rokoch sa zamerali najmä na zmenu parametrov, okrem systémových zmien v Taliansku a vo Švédsku. Zvýšenie dôchodkového veku, zrušenie niektorých prvkov skoršieho odchodu do dôchodku, zmeny v ukazovateľoch, založenie dobrovoľného piliera - to sú niektoré z nich.

Švédsko a Taliansko urobili zásadnú reformu, pri ktorej je úzke prepojenie príspevkov a dávok v tzv. NDC systéme (National Defined Contributions). Tento dôchodkový systém je príspevkovo definovaný a financuje sa priebežne. Fínsko, Nemecko a Portugalsko vypracovali zmenu parametrov pri zachovaní súčasnej štruktúry systémov. Niektoré štáty, ako Belgicko, Dánsko, Írsko, Luxembursko a Holandsko, sa zameriavajú na finančný aspekt bez toho, aby sa pripravovali nejaké väčšie reformy dôchodkového systému. Zabezpečujú primerané výdavky pri znižovaní verejného dlhu a úrokových mier a vytvárajú rezervný fond na budúci rast výdavkov. Grécko prijalo opatrenia na úpravu podmienok poskytovania dôchodkov, kým rozhodnutie na zabezpečenie rovnomerného financovania sa odložilo. V minulom roku reformovalo svoj systém Francúzsko a Rakúsko, Nemecko uskutočnilo parametrické zmeny. Reformy súvisia aj s úsilím krajín znížiť zadlženosť verejného sektora (Belgicko, Grécko a Španielsko). Nad maastrichtskou hranicou 60 percent HDP je z krajín EÚ15 Nemecko, Francúzsko a Rakúsko, nad 100 percent HDP Belgicko, Grécko a Taliansko.

Ciele reforiem

Teoretici sa zhodujú na primárnych cieľoch reformovaných dôchodkových systémov. Majú byť primerané, dostupné, schopné odolať vážnym otrasom, ku ktorým patria ekonomické, demografické a politické riziká. Je zhoda v sekundárnych cieľoch - minimalizácii negatívneho vplyvu vývoja pracovného trhu a v potrebe vyrovnávať ho pozitívnym vývojom finančného trhu. Špecifikum Európy je mobilita, ktorá sa týka tak profesií a sektorov, ako aj sťahovania sa za prácou do iných krajín a regiónov. Do popredia vystupuje aj potreba vzdelávania a jeho zladenia s prácou a voľným časom.

Do úvahy sa musia brať aj tradičné rodinné štruktúry. Významný je aj európsky koncept solidarity - rozdelenie rizika medzi generáciami, prerozdelenie príjmu od bohatých k chudobným a pokrývanie rizík. Musia sa zohľadňovať národné preferencie - povinné dôchodkové dávky alebo príspevky. Rešpektuje sa voľba jednotlivých krajín pri prerozdeľovaní zdrojov chudobným a určitým ohrozeným skupinám.

<...

Celý článok si môžete prečítať tu »».