Ján Amos Havelka: Obchod s investíciami musí mať stále čo ponúkať

Aj ako riaditeľ marketingu právnych a daňových poradcov White & Case a predseda asociácie konzultačných kancelárií, ktorá podporuje CzechInvest, AFI (Asociácie pre zahraničné investície) - a Slovák pôsobiaci v Česku i na Slovensku - iste sledujete problémy pri príprave investície juhokórejskej automobilky Kia/Hyundai. Mohla sa im vláda vôbec vyhnúť pri takom rozdrobenom vlastníctve pozemkov, aké sa historicky vyvinulo na Slovensku?

- Samozrejme, že sa im dalo vyhnúť, keby sa postupovalo v predstihu pred tým, ako sa objavil konkrétny investor. Keby sa bola ponechala dôvera agentúre SARIO a jej odborným poradcom pri vytypovávaní vhodných lokalít, tak sa mohli v spolupráci s miestnymi samosprávami okolo diaľnice takéto plochy už dávno pripravovať. Na to netreba žiaden zákon, stačili by programy štátnej podpory.

Prečo sa to teda nerobí? Veď mestám nič nebráni ani teraz, aby v predstihu vykupovali pozemky a pripravovali ich na eventuálne priemyselné využitie.

- Lebo na to nedostanú dotáciu zo štátneho rozpočtu. Podmienkou dotácie podľa zákona o priemyselných parkoch predsa stále je, že mesto musí predložiť zmluvy s dvoma serióznymi investormi, ktorí sa zaviazali, že budú na týchto plochách investovať. To je začarovaný kruh. Ktorý seriózny investor sa zaviaže investovať, ak pozemky majú ešte niekoľko stovák vlastníkov a sú stále v poľnohospodárskom pôdnom fonde, nevybavené infraštruktúrou?!

Len čo však mestá začnú pozemky od stoviek vlastníkov vykupovať, hoci pre neznámeho investora, vzniknú s vlastníkmi tie isté problémy, nie? Tiež sa budú snažiť za ne získať čo najviac.

- Ak sa budú vykupovať pozemky v predstihu, možno ich získať za oveľa prijateľnejšie ceny ako vtedy, keď už je verejne známy bohatý zahraničný investor, ktorý má o lokalitu záujem. Ak by napríklad v oblasti Žiliny kupoval niekto poľnohospodársku pôdu, nedá za ňu viac ako 10 - 15 korún, no keby ju mohlo vykupovať mesto pre priemyselný park či priemyselnú zónu, ľudia by boli veľmi šťastní, že zrazu môžu za ňu získať 140 korún. Však dostanú desaťnásobok.

Vidíte, že teraz mnohí pri takejto ponuke šťastní nie sú. Myslíte si, že keby sa vykupovali pozemky vopred, nenájdu sa vlastníci, ktorí by žiadali za pozemky tristo alebo päťsto korún, len čo by zbadali, že má niekto o ňu väčší záujem?

- Ale vtedy by sa ešte nič nestalo, lebo nikto by nemal na krku žiaden záväzok voči investorovi, že mu všetko do polroka na stavbu pripraví. Nikto by nikoho nemohol tlačiť do kúta, lebo by nikto nebol v časovej núdzi ako je štát teraz, keď už prijal časovo termínovaný záväzok voči investorovi.

V novele zákona o priemyselných parkoch, o ktorom začal rokovať slovenský parlament, sa už pripúšťa, aby obec získala dotáciu, keď má zmluvu iba s jedným investorom.

- To situáciu pri výkupe a ponuke pozemkov nezmení. Takáto podmienka by vôbec v zákone nemala byť.

Oponentom zákona sa jeden investor zdal málo. Poukazovali na to, že keby neboli známi a zmluvne zaviazaní investo...

Celý článok si môžete prečítať tu »».