Príliš prudký pokles hladiny piva
Pridajte názor19. 8. 2004 - Diskutovať o tom, či je pivo tradičným slovenským národným nápojom či nie, zrejme nemá zmysel. V súčasnosti je rozhodujúce, že v posledných desaťročiach sa takým stalo a že aj tým prispelo k rozvoju poľnohospodárstva.
Diskutovať o tom, či je pivo tradičným slovenským národným nápojom či nie, zrejme nemá zmysel. V súčasnosti je rozhodujúce, že v posledných desaťročiach sa takým stalo a že aj tým prispelo k rozvoju poľnohospodárstva. Sladovnícky jačmeň totiž patrí k lukratívnejším plodinám. V tomto roku by mohol byť dokonca kráľom - cena je dobrá a úrody sa ukazujú výborné (ak nehovoríme o nešťastnom východe postihnutom povodňami). Lenže stalo sa nečakané - v tomto roku sa najpopíjanejší nápoj dožil nečakaného poklesu, odborníci hovoria až o dvadsiatich percentách.
Dôsledky môžu byť neočakávané.
Troška z histórie
V stredoveku nebolo pitie piva nič výnimočné. Konzumovala ho šľachta svetská aj cirkevná, pili baníci i remeselníci. V banských mestách už v stredoveku vedeli sládkovia variť niekoľko druhov piva! V tom čase boli pivovarníckymi strediskami spišské mestá a banícke enklávy na strednom Slovensku, na východe Prešov, Bardejov a Košice, na západe Trnava, Trenčín a Bratislava.
Od konca pätnásteho storočia založili viacero veľkých pivovarov, niektoré slúžia dodnes, napríklad Vyhne, Bytča, no najviac ich vzniklo v osemnástom a devätnástom storočí, z tých čias pochádza Nitra i Stein. V Bratislave fungovali istý čas dva pivovary - meštiansky a Stein.
Rozbitie prvej republiky a sťaženie prístupu k českým pivám bolo popudom na rozvoj slovenského pivovarníctva a sladovníctva, ktoré za vojnové obdobie vzrástlo o polovicu, z pol milióna na trištvrte hektolitrov. Na sklonku medzivojnového obdobia sa varilo v dvanástich pivovaroch a tie aj komunistický režim znárodnil. Hoci ma...
