Reformované poľnohospodárstvo opäť stratové

Ing. Zuzana Chrastinová, VÚEPP

Slovenské poľnohospodárstvo dosiahlo v poslednom roku pred vstupom do Európskej únie stratu 2,4 mld. Sk a po predchádzajúcom ziskovom roku zhoršilo výsledok hospodárenia o 2,8 mld. Sk. Prispeli k tomu viaceré vplyvy najmä:

_ medziročné roztvorenie cenových nožníc (nárast cien vstupov do poľnohospodárstva a pokles nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov, predovšetkým živočíšnej výroby),

_ pokles množstva predaja poľnohospodárskych výrobkov v dôsledku škôd spôsobených nepriaznivým vplyvom počasia (vyzimovanie, ľadovec, sucho) a morom ošípaných,

_ metodika účtovania odpisov (skrátenie doby odpisovania hmotného majetku).

Ekonomicko-finančná situácia poľnohospodárstva by bola podstatne zložitejšia, keby nebola posilnená úloha dotačnej podpory v sprístupnení kapitálu prostredníctvom bonifikácie úrokových sadzieb z úverov komerčných bánk a riešená rizikovosť poľnohospodárskej výroby nad rámec poistenia ako aj zachovaná nižšia sadzba spotrebnej dane na motorovú naftu.

Základné ekonomické ukazovatele podnikov poľnohospodárskej prvovýroby

Tabuľka

Prameň: Informačné listy MP SR, VÚEPP

Výsledky hospodárenia právnických osôb

Právnické osoby, hospodáriace na takmer 80-percentnej výmere poľnohospodárskej pôdy a podieľajúce sa 94,7 % na výnosoch, dosiahli na podnik stratu -1 862-tis. Sk, čo v prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy (p. p.) znamenalo 1 411 Sk. Najvýraznejšia strata bola z prevádzkových a finančných činností, čiastočne ju kompenzoval zisk z mimoriadnych činností. Hospodársky výsledok bol ovplyvnený odlišnými tendenciami v nákladovo-výnosových vzťahoch, t. j. poklesom výnosov (0,5 %) a nárastom nákladov (4,0 %). Obidve rozhodujúce organizačno-právne formy boli stratové, ale podstatne nižšiu stratu dosiahli obchodné spoločnosti (-59 Sk.ha-1p.p.) ako poľnohospodárske družstvá (-2 441 Sk.ha-1p.p.). Ziskových bolo 51 % poľnohospodárskych podnikov s ich vyšším podielom v obchodných spoločnostiach (65 %) ako v poľnohospodárskych družstvách (35 %). Negatívnejšie výsledky v poľnohospodárskych družstvách ovplyvnila aj vyššia zamestnanosť v prepočte na 100 ha p. p. a tým vyššia mzdová nákladovosť vo vzťahu k výrobe, a nižšia využiteľnosť majetku v porovnaní s obchodnými spoločnosťami, čo spôsobila aj pomalšia reštrukturalizácia výroby.

_ Výnosy v medziročnom vývoji stagnovali v dôsledku ich zníženia v poľnohospodárskych družstvách (2,3 %) a nárastu v obchodných spoločnostiach (4,9 %). Ich vývoj bol sprevádzaný zmenou ich vnútorných zložiek, najmä poklesom prevádzkových výnosov (2,2 %) v dôsledku zníženia tržieb za vlastné výrobky a služby (3,2 %) k čomu prispel aj pokles nákupných cien (4,8 %), predovšetkým živočíšnej výroby (6,5 %). Aj zníženie produkcie rastlinnej výroby v dôsledku klimatických vplyvov sa prejavilo v nižších tržbách. Podniky siahli na rezervy a zlepšovali si finančnú situáciu predajom vnútropodnikových zásob. Negatívny vývoj výnosov čiastočne zmiernil nárast dotácií (2,9 %) ako aj tržieb z predaja hmotného investičného majetku (20,7 %). Štruktúra výnosov v poľnohospodárskych družstvách bola takmer podobná ako v obchodných spoločnostiach. Rozdiel bol iba vo zvyšujúcom sa podiele tržieb z obchodných činností (4 %) v obchodných spoločnostiach, čo pozitívne ovplyvnilo ich celkové výsledky. Zanedbateľný z celkových výnosov bol podiel finančných a mimoriadnych výnosov. Finančné výnosy sa zvýšili (43,7 %) v dôsledku nárastu výnosov z cenných papierov a podielov najmä v obchodných spoločnostiach (90,4 %). Zníženie tržieb z predaja vlastných výrobkov a služieb (3,2 %) ovplyvnil pokles tržieb za poľnohospodárske výrobky (7,6 %) pri vyššej dynamike poklesu tržieb za živočíšne (9,8 %) ako rastlinné výrobky (4,4 %).

_ Celkové náklady sa medziročne zvýšili (4,0 %) s dominantným vplyvom rastu prevádzkových nákladov (3,7 %), hlavne odpisov (15,6 %) a ostatných nákladov na hospodársku činnosť ako pokút, penále, úrokov z omeškania, mánk a škôd, čo súviselo aj s nedostatkom hotovostných finančných zdrojov podnikov na krytie priebežných nákladov. Na zvýšení odpisov s 9,5-percentným podielom na celkových nákladoch, ktoré boli tiež jedným zo zdrojov akumulácie prostriedkov na reprodukciu majetku, sa pričinil aj metodický postup rýchlejšieho odpisovania majetku zo 40 na 30 rokov. Pri pokračujúcom znižovaní stavu zamestnancov sa znížili aj osobné náklady a tým aj ich podiel na celkových nákladoch. Z hľadiska právnych foriem boli rozdielne tendencie celkových nákladov a to narastajúce v obchodných spoločnostiach (7,3 %) a stagnujúce v poľnohospodárskych družstvách. Finančné náklady sa zvýšili (11,7 %) v dôsledku nárastu nákladových úrokov (9,6 %) najmä v obchodných spoločnostiach, čo svedčí o ich lepšej prístupnosti k úverom. Najrýchlejšie sa zvýšili mimoriadne náklady (23,8 %), najmä v obchodných spoločnostiach (44,5 %). V štruktúre nákladov najvýznamnejší podiel tvorili prevádzkové náklady (96,7 %) s rozhodujúcou výrobnou spotrebou (52,2 %), najmä spotrebou materiálu a energie (40,8 %). Náklady sa v rozhodujúcej miere hradili tržbami z predaja vlastných výrobkov a služieb (62,6 %), dotáciami do prevádzky (9,3 %) a v menšej miere aj tržbami z predaja investičného majetku (5,4 %).

_ Pridaná hodnota (účtovná) poklesla (25,7 %) v obidvoch rozhodujúcich formách hospodárenia, čo bolo spôsobené rýchlejším poklesom výroby (8,8 %) ako výrobnej spotreby. Tým sa výrazne zvýšila jej nákladová náročnosť (32,9 %), hlavne zásluhou obchodných spoločností, v ktorých bola podstatne vyššia ako v poľnohospodárskych družstvách. Ovplyvnila to výrazne vyššia výrobná spotreba vo vzťahu k vyrobenej produkcii a v obchodných spoločnostiach nižšia úroveň pridanej hodnoty ako v poľnohospodárskych družstvách.

_ Produktivita práce sa vyvíjala rozdielne a to vo vzťahu k výnosom vzrástla (9,6 %) a k pridanej hodnote klesla (17,9 %). Jej nárast z výnosov registrujeme v dôsledku pokračujúceho poklesu počtu zamestnancov (6,8 %), v obidvoch formách hospodárenia bol rýchlejší ako pokles výnosov. Produktivita práce z pridanej hodnoty sa znížila v dôsledku rýchlejšieho poklesu pridanej hodnoty (25,7 %) ako výnosov (0,5 %). Na zamestnanca sa dosiahlo 959-tis. Sk výnosov a 156-tis. Sk pridanej hodnoty, pričom v obchodných spoločnostiach bola takto vyjadrená produktivita práce vyššia ako v poľnohospodárskych družstvách, čo súviselo s nižším počtom zamestnancov v tejto forme hospodárenia. Pokles zamestnancov sa prejavil nielen na klesajúcom podiele mzdových nákladov na celkových nákladoch, ale aj na znížení nákladovosti výroby (4 %).

_ Celkový majetok (aktíva) sa mierne znížil (2,3 %) s rozdielnym vývojom v právnych formách. Kým v obchodných spoločnostiach vzrástol celkový majetok (3,4 %) aj jeho jednotlivé zložky, najmä hmotný investičný majetok, v poľnohospodárskych družstvách klesol (4,4 %). Pokles majetku spôsobil hlavne pokles hmotného investičného majetku (2,4 %), najmä budov (3,8 %), strojov a prístrojov (1,1 %), ktoré sa znížili v dôsledku jeho pomalšej obnovy a rýchlejšieho opotrebovania. Najvyššie zvýšenie zo všetkých zložiek majetku bolo pri pozemkoch (17,6 %), s rýchlejšou tendenciou v obchodných spoločnostiach (27,5 %) ako v poľnohospodárskych družstvách (3,3 %).

...

Celý článok si môžete prečítať tu »».