Slabým miestom slovenskej daňovej reformy je vysoká DPH

Priniesla naozaj daňová reforma Slovensku významnú konkurenčnú výhodu v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami? Z hľadiska podielu vybraných daní a odvodov na HDP možno konštatovať, že Slovensko patrilo už v roku 2002 ku krajinám s nižším reálnym zaťažením. Podrobný pohľad na jednotlivé zložky odkrýva slabé miesta, kde by podľa nás bolo potrebné pri znižovaní daní a odvodov začať. Dôležité je vytvoriť spravodlivý, motivujúci a hlavne udržateľný systém, pretože práve takýto systém je základným predpokladom dlhodobého ekonomického rastu.

Prebytok príjmov štátneho rozpočtu oproti očakávaniam vytvára priestor na posilnenie výhod Slovenska ako investičného priestoru. Nízka korporátna daň a princípy rovnej dane sú prvým predpokladom. Akceptovateľná úroveň sadzby dane z príjmov sa však môže výrazne líšiť od primeranej sadzby dane z pridanej hodnoty. Rozdielna výška sadzby dane z pridanej hodnoty a dane z príjmu by pritom princíp rovnej dane nenarúšala, keďže ide o úplne nezávislé daňové základy.

Priemerné daňové zaťaženie daňou z pridanej hodnoty na Slovensku patrí k najvyšším v Európe. Pravidlom je, že okrem tzv. hlavnej sadzby existuje jedna až dve znížené sadzby dane z pridanej hodnoty. To významne ovplyvňuje výšku celkového zaťaženia.

Rovná sadzba dane z pridanej hodnoty patrí v Európe k výnimkám a tento fakt znemožňuje jednoduché porovnanie. Priemerné zaťaženie daňou z pridanej hodnoty sa môže v jednotlivých krajinách výrazne líšiť v závislosti od štruktúry sadzieb a ich daňových základov, t. j. na ktoré tovary a služby sa vzťahuje konkrétna sadzba dane.

DPH - Prečo je 19 percent veľa

Až do roku 2004 platili na Slovensku dve sadzby dane z pridanej hodnoty, pričom základná sadzba vo výške 20 percent sa vzťahovala na 40 percent štandardizovaného spotrebného koša, znížená sadzba 14 percent na 49 percent spotrebného koša a na zvyšných 11 percent sa vzťahovala nulová sadzba, resp. boli od dane z pridanej hodnoty oslobodené.

Graf č. 1 porovnáva efektívne zaťaženie daňou z pridanej hodnoty vo vybraných krajinách Európskej únie pri sadzbách platných v roku 2000. Hlavná sadzba klesla za posledné štyri roky priemerne o dve desatiny percenta, čo priemernú úroveň zaťaženia daňou z pridanej hodnoty ovplyvnilo podľa našich odhadov len minimálne - nachádza sa v rozpätí 14 - 14,5 percenta. Úprava hornej sadzby dane nebola pritom v sledovanom období v žiadnej z krajín záp...

Celý článok si môžete prečítať tu »».