Ak cena ropy láme rekordy, platí to o nominálnych cenách

Pridajte názor  Zdroj:

31. 8. 2004 - Vysoké ceny ropy sa v roku 2004 stali témou, ktorá zatienila väčšinu iných udalostí. Rastúce ceny benzínu a nafty neznepokojujú len motoristov a autobusových prepravcov, ale aj predstaviteľov vlád a centrálnych bánk.

Vysoké ceny ropy sa v roku 2004 stali témou, ktorá zatienila väčšinu iných udalostí. Rastúce ceny benzínu a nafty neznepokojujú len motoristov a autobusových prepravcov, ale aj predstaviteľov vlád a centrálnych bánk.

Z učebníc ekonomickej histórie sa vracajú pojmy ako ropný šok a stagflácia (zastavenie ekonomického rastu pri stúpajúcej inflácii). Sú tieto obavy reálne? A sú ceny ropy naozaj na svojich historických maximách?

Sú ceny ropy naozaj rekordné?

Súčasné ceny ropy sa označujú za rekordné a nostalgicky sa porovnávajú s obdobím po druhej svetovej vojne, keď barel ropy stál len niečo vyše dolára. Treba si však uvedomiť, ako odvtedy pokročil cenový vývoj. Ak sa hovorí, že cena ropy v tomto roku láme historické rekordy, platí to len o nominálnych cenách. Pripomeňme si, že od roku 1946 sa cenová hladina v USA zdvihla viac ako desaťkrát. Ak sa pozrieme na vývoj cien ropy v cenách roku 2004, zistíme, že cena ropy z apríla 1980 (39,5 USD) zodpovedá dnešným 92,5 USD (Graf 1). Z hľadiska reálnych cien sa teda žiadne historické rekordy zatiaľ nekonajú. To však neznamená, že súčasné ceny ropy nie sú vysoké. Keď sa pozrieme na vývoj cien ropy v cenách roku 2004, priemerná cena surovej ropy predstavovala v období rokov 1946 - 2004 približne 28 dolárov za barel. Len počas konfliktov na Blízkom východe sa cena ropy krátkodobo vyšplhala vyššie. Ak by sme išli poriadne ďaleko do histórie, zistíme, že priemerná ceny ropy od roku 1869 (odkedy ju zaznamenáva americký štatistický úrad) predstavovala v cenách roku 2004 zhruba 22 dolárov. Dnešné ceny ropy sú teda 50 - 60 percent nad dlhodobým priemerom a môžu mať vážny dosah na rozvoj svetovej ekonomiky.

Čo spôsobujú ropné šoky

Dva ropné šoky (1973 - 1974 a 1979 - 1980) mali na európsku ekonomiku veľmi negatívne dosahy (Graf 2). Po prvom ropnom šoku sa zdvihla miera inflácie z 5 na 13 percent a rast HDP sa dostal z úrovne +5,5 percenta na -1,2 percenta. Následky druhého ropného šoku boli len o niečo miernejšie. Prvá vojna v Perzskom zálive už zastihla Európu lepšie pripravenú. Úsporné energetické opatrenia a zvýšené strategické zásoby ropy pôsobili ako určitý druh ekonomického vankúša. K rastu inflácie a následnému spomaleniu ekonomického rastu však došlo aj tak. Je len prirodzené, že súčasný rast cien ropy vyvoláva nepríjemné spomienky na minulé ropné šoky. Medzi analytikmi panuje všeobecná zhoda v názore, že vysoké ceny ropy sa podpíšu pod rast inf...

Celý článok si môžete prečítať tu »».