Kolektívne investovanie v SR

Hoci prvá investičná s poločnosť (PSIS) a prvé podielové fondy vznikli už v roku 1991, je rozvoj kolektívneho investovania v SR spojený s procesom 1.vlny kupónovej privatizácie. V roku 1992 bolo založených 169 investičných privatizačných fondov, do ktorých investovala svoje privatizačné kupóny väčšina občanov (až 75%).

Investičné privatizačné fondy získali v prvej vlne kupónovej privatizácie akcie v nominálnej hodnote 55 mld. Sk. V dôsledku toho vznikla výrazne neštandardná štrukúra kolektívneho investovania: dominantnou formou sa stali investičné fondy uzavretého typu, bez práva akcionárov na spätné odkúpenie ich akcií. V období tesne po ukončení 1.vlny kupónovej privatizácie kolektívne investovanie zaznamenalo rozvoj. Začali vznikať investičné spoločnosti, ktoré na rozdiel od investičných privatizačných fondov zhromažďovali už nie investičné kupóny, ale reálne peňažné prostriedky od obyvateľstva. Dosahovaná výška zhodnotenia bola v najvýznamnejších podielových fondoch (napr. Sporofond) vyššia v porovnaní s bankovými úrokmi, čo vytváralo predpoklady pre prechod k rovnomernejšiemu rozdeleniu úspor obyvateľstva medzi bankový sektor a kapitálový trh. Majetok, ktorý sa podarilo sústrediť v podielových fondoch, dosiahol koncom roka 1994 hodnotu 3,4 mld. Sk (tab.č.1).

Už v priebehu roku 1994 sa začali objavovať prvé negatívne signály vyplývajúce predovšetkým z nedostatočnej regulácie slovenského kapitálového trhu. Dozor nad kapitálovým trhom bol zverený do kompetencie ministerstva financií (MF), ktoré z objektívnych príčin (nedostatok odborníkov v danej oblasti a absencia praktických skúsenosti), nebolo pripravené na výkon týchto činností. Liberálny prístup k regulácii uplatňovaný v počiatočnom období rozvoja kapitálového trhu bol zneužívaný subjektami kapitálového trhu, čo viedlo najmä k poškodzovaniu minoritných akcionárov privatizovaných spoločností a investičných fondov.

V marci 1995 došlo k zásahu proti najväčšej investičnej spoločnosti PSIS, ktorá spravovala majetok niekoľkých investičných privatizačných fondov a majetok v otvorených podielových fondoch. PSIS dokázala vo svojom podielovom fonde SPOROFOND zhromaždiť od obyvateľstva peňažné prostriedky vo výške viac ako 1 mld. a stala vážnym konkurentom bánk a záujmových skupín prepojených na vládnu moc. Tento neadekvátny zásah štátneho dozoru (v niektorých bodoch následne spochybnený Najvyšším súdom SR) spôsobil problémy nielen viac ako 43 000 podielnikom podielových fondov spravovaných uvedenou spoločnosťou, ale bola vážnym spôsobom narušená dôvera obyvateľstva v kolektívne investovanie ako celok, čo jasne dokumentujú aj údaje o vývoji hodnoty majetku v podielových fondoch a investičných fondoch v období po roku roku 1995. Reálna hodnota majetku spravovaného investičnými fondami poklesla v r.1995 na 24 mld.Sk, čo znamenal pokles viac ako o 50% oproti roku 1993, pričom cena akcií investičných fondov v tomto období dosahovala približne len 30% čistej hodnoty majetku pripadajúceho na akciu.

Okrem likvidačných zásahov štátnej moci voči subjektom kolektívneho investovania a účelovej novelizácii zákona o investičných spoločnostiach, ktoré predchádzali zrušeniu 2. vlny kupónovej privatizácie v júni 1995, sa na stave kolektívneho investovania negatívne podpísal aj netransparentný spôsob privatizácie (najmä predaja balíka akcií Nafty Gbely a JCP Štúrovo v auguste roku 1996) a nízka úroveň ochrany minoritných akcionárov. Tieto faktory boli jednou z príčin tzv. transformácie investičných fondov na obyčajné akciové spoločnosti, ktorá práve v tomto období nadobudla masový charakter. V období rokov 1996 -1999 sa transformovalo 56 investičných fondov, ďalších približne 80 fondov zaniklo iným spôsobom. Okrem iniciovania značného počtu súdnych sporov vtedajšie vedenie ministerstva financií neriešilo koncepčne problém tzv. transformácie investičných fondov, čo vyústilo do stavu, keď veľká časť účastníkov kupónovej privatizácie doteraz nemôže nakladať so svojim majetkom (na rozdiel od manažmentov tzv.transformovaných fondov, ktorí naďalej nakladajú s majetkom týchto spoločností). Vyššie uvedené faktory a nízka likvidita kapitálového trhu mali za následok postupný pokles čistej hodnoty majetku spravovanej subjektami kolektívneho investovania a zníženie dôvery obyvateľov v kolektívne investovanie v Slovenskej republike do takej miery, že investície peňažných prostriedkov obyvateľstva do podielových fondov v roku 1998 boli v porovnaní s výškou vkladov obyvateľstva v bankách zanedbateľné (menej ako 1%). Prijatím zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, ktorý nadobudol účinnosť k 1. januáru 2000 sa dosiahol pokrok v harmonizácii s príslušnými smernicami EÚ (č. 85/611/EHS - UCITS). Cieľom tohto zákona je však najmä komplexne riešiť problematiku kolektívneho investovania úspor občanov na slovenskom kapitálovom trhu. Preto sa sústreďuje najmä na úpravu činnosti otvorených podielových fondov, ktoré sú hlavnou formou kolektívneho investovania v zahraničí a na primeranú reguláciu a štátny dozor nad subjektami kolektívneho investovania, najmä z pohľadu ochrany investorov. Zákon o kolektívnom investovaní súčasne vytvára podmienky na vytvorenie štandardnej štruktúry kolektívneho investovania vyriešením problematiky investičných fondov založených pre 1. vlnu kupónovej privatizácie.

V priebehu roku 1999 došlo k určitému oživeniu v oblasti kolektívneho investovania. Prejavujú sa prvé známky oživenia záujemu obyvateľstva o investovanie prostredníctvom subjektov kolektívneho investovania, najmä otvorených podielových fondov. V priebehu roku 1999 sa začal trend zvýšovania hodnoty majetku v podielových fondoch: z 1,6 mld. Sk ku koncu roka 1998 na 2,6 mld. Sk v prvej polovici roka 1999 a na 3,5 mld. Sk koncom roka 1999 (z hoto 2,1 mld. Sk v otvorených podielových fondoch). V 1.štvrťroku 2000 už boli udelené prvé licencie novým správcovským spoločnostiam podľa nového zákona o kolektívnom investovaní. Súčasne s posilňovaním a profiláciou domácich správcovských spoločností sa prejavil aj záujem zahraničných subjektov kolektívneho investovania. V roku 1999 bolo udelených prvých 5 povolení zahraničným subjektom kolektívneho investovania.

Tab. č.1 : Vývoj čistej hodnoty majetku subjektov kolektívneho investovania v mld.Sk od roku 1992

NAV IF - čistá hodnota majetku investičných fondov

NAV PF - čistá hodnita majetku v podielových fondoch

Tab č.2 : Vývoj počtu subjektov kolektívneho investovania

1. Vrátane investičných fondov založených pre 2.vlnu kupónovej privatizácie, ktoré po zrušení 2.vlny kupónovej privatizácie v roku 1995 boli zlikvidované
2. Bez 49 tzv. transformovaných investičných fondov
3. Nie sú zahrnuté 3 zahraničné spoločnosti, ktoré získali povolenie MF SR na predaj svojich cenných papierov v SR
4. Stav k septenbru 2000, sú zahrnuté len subjekty s udeleným povolení m podľa zákona č.385/2000 Z.z. o kolektívnom investovaní, nie sú zahrnuté subjekty v konaní.
5. Správcovské spoločnosti podľa zákona č.385/2000 Z.z. o kolektívnom investovaní
6. Doterajšie investičné fondy už nie sú subjektami kolektívneho investovania, nakoľko boli k 30.6.2000 povinné rozhodnúť o premene na otvorený podielový fond alebo o likvidácii.