Sudcovia potrebujú vyššiu špecializáciu

Témou septembrového HNClubu bola vymožiteľnosť práva. Hosťom bol podpredseda vlády SR a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. V uplynulých dvoch dňoch sme priniesli vystúpenie ministra a časť diskusie. Dnes ju dokončujeme.

Ľuboš Pavelka, Ekonomická univerzita: Najväčší problém bol vo vymožiteľnosti práva, priebehu a realizácii platobných rozkazov na súdoch. Pokiaľ je platobný rozkaz aj vydaný, dlžník obvykle často podá irelevantné, absolútne absurdné námietky a súd nariadi pojednávanie. Tým začnú plynúť pre veriteľa neskutočne dlhé mesiace až roky, kým platobný rozkaz po x pojednávaniach nadobudne účinnosť, kým sa vo veci rozhodne. Preto by podľa môjho názoru bolo vhodné bližšie upraviť kategórie záväzkov, v ktorých by mohol súd rozhodnúť, a po druhé, v obchodných sporoch právnických osôb na vyššiu hranicu. Bližšie by sa mala určiť kategorizácia týchto záväzkových vzťahov, v ktorých je možné rozhodnúť, resp. vydať platobný rozkaz. Takisto by bolo treba legislatívne upraviť elimináciu bezpredmetných námietok dlžníkov, ktorí sa snažia získať čas a medzitým chcú upratať majetok alebo zbaviť sa firmy, čo v konečnom dôsledku poškodí veriteľa.

Akým spôsobom sa chce súčasná vláda vyrovnať s dvoma veľkými kauzami, ktoré sa pred Slovenskom tlačia ako snehová guľa - a to je kauza Československá obchodná banka kontra Slovenská inkasná a zmenková kauza Union banky.

Daniel Lipšic: Začnem platobnými rozkazmi. Stále sme zvyšovali peňažnú hodnotu, do ktorej je možné platobný rozkaz vydať. Faktom je, že v prípade, keď je podaný odpor, tak sa musí viesť riadne pojednávanie. A to nie je možné zmeniť kvôli našej ústave. Každý má podľa ústavy právo, aby jeho vec bola verejne prerokovaná na súde, aby sa mohol ku každej veci vyjadriť. Ak sa tohto práva vzdá a nepodá odpor voči platobnému rozkazu, je to možné, ale ak ho podá z akýchkoľvek dôvodov aj celkom neopodstatnených, tak mu naša ústava garantuje verejné prerokovanie veci. Možnosť akejkoľvek zmeny je týmto ústavne limitovaná. Ak spomínate snahu zabrániť dlžníkovi, aby so svojím majetkom manipuloval, aby ho scudzoval na úkor veriteľa, na to slúži iný prostriedok v civilnom konaní, a to je predbežné opatrenie. Tam je 30-dňová lehota, v ktorej súd musí rozhodnúť o predbežnom opatrení, či mu vyhovie alebo mu nevyhovie.

Čo sa týka dvoch otázok na konkrétne prípady. Pokiaľ viem, kauzu ČSOB rieši ministerstvo financií a v tomto okamihu neviem zareagovať, v akom je štádiu. Prípad detailne nepoznám. Čo sa týka Union banky, rozhodnutia našich súdov zrušil Najvyšší súd. Máte nesprávnu informáciu. Nechcem polemizovať o právnej rovine problému, zmenkové námietky sú opodstatnené alebo nie. Ale v každom prípade Najvyšší súd zrušil rozhodnutia našich súdov a dnes je vec znovu pred Krajským súdom v Bratislave. Nemáte pravdu v tom, že by Najvyšší súd rozhodol a jeho rozhodnutie sa nerešpektovalo.

Alexander Slafkovský, primátor Liptovského Mikuláša: Dosť často sa stretávame s problémom, že ľudia majú na liste vlastníctva na seba napísané pozemky, ktoré sú pod školskými dvormi, ktoré sme dostali. Som aj poslancom samosprávneho kraja. Tak je to aj pod cestami druhej a tretej triedy, ktoré prešli zo štátu na samosprávny kraj, ale aj pod obecnými cestami, chodníkmi a námestiami. Na to nevieme uplatniť reštitúcie. My v žiadnom rozpočte nemáme peniaze, aby sme to vyrovnali s ľuďmi, na ktorých je vlastníctvo neprerušene x rokov dozadu. Iný problém je občianske spolunažívanie, priestupky, doriešenie priestupkov na obvodnom úrade. Je to hluk, násilie, ktoré sú ťažko riešiteľné. Okolo hluku je veľký problém. Nie sme schopní ani certifikovaným meracím prístrojom zmerať hluk a uložiť za to pokutu, pretože to môže robiť len Štátny úrad zdravotníckej starostlivosti, teda bývalá hygiena. Keď je v noci hluk z nočného podniku, baru, hygienika nikde nezoženieme. Pritom vieme, že sú certifikované prístroje, na ktorých sa to dá odmerať. Stačí, aby túto kompetenciu mala mestská polícia a budeme mať s nočným hlukom poriadok. Keď je nejaké priestupkové konanie, ako primátor môžem podľa poslednej úpravy vydať žiadosť, aby sa zdržali konania do budúcnosti. Ešte som to v praxi nikdy neurobil. Neviem, akou sankciou by sme to vedeli vymôcť. Opakovane sa nám stalo, že keď mestská polícia zd...

Celý článok si môžete prečítať tu »».