Harmonizácia daní v EÚ: staré štáty verzus nové
Pridajte názor24. 9. 2004 - Agenda daňovej súťaže nie je nová. V OECD sa po prechodnom zabrzdení po nástupe Bushovej administratívy problém tzv.
Agenda daňovej súťaže nie je nová. V OECD sa po prechodnom zabrzdení po nástupe Bushovej administratívy problém tzv. nekalej daňovej súťaže (daňové raje, bezdaňové zóny voľného podnikania) znovu dostal do popredia po 11. septembri 2001. V EÚ už notorická problematika zdaňovania úspor, t. j. ako eliminovať nízke, resp. nulové zdaňovanie v niektorých štátoch (resp. existenciu bankového tajomstva v iných), ktoré motivujú únik kapitálu zo štátov s vyšším zdaňovaním, konečne dospela k "zdarnému" koncu. Ani kritika daňového dampingu s cieľom získavania zahraničných investorov, ktorú uplatňuje Írska republika, nie je nová. Otázka daňovej harmonizácie má tiež už svoju tradíciu. Harmonizácia a konsolidácia daňového základu je i objednávka podnikateľského sektora. Nedávna štúdia Európskej komisie European Tax Survey kvantifikovala náklady medzinárodných podnikov, ktoré sú generované existenciou donedávna 15 národných daňových sústav (tzv. compliance costs). Pre veľké podniky neprekračujú 1,9 percenta odvedených daní, no pre malé a stredné podniky dosahujú až 30,9 percenta zaplatených daní. V EÚ25 budú tieto náklady ešte vyššie. Preto aj medzinárodná organizácia zamestnávateľov so sídlom v Bruseli UNICE pokladá vytvorenie - podľa nich dobrovoľného - spoločného daňového základu za najúčinnejšiu cestu, ako odstrániť zostávajúce daňové prekážky. Okrem evidentnej výhodnosti harmonizácie daňových základov pre medzinárodné podniky, resp. podniky s cezhraničnými ekonomickými činnosťami, pomohlo by to zaviesť poriadok v odpočítateľných položkách a umožnilo jednoznačne porovnávať daňové podnikov zaťaženie podnikov. Ak to zhrniem: nové štáty EÚ diskusiu a konanie vo veciach daňovej súťaže nevyprovokovali, iba ju zintenzívnili.
Je zrejmé, prečo. Nízke d...