O výdavkoch štátneho rozpočtu sa dá hovoriť rozumnejšie

Napriek tomu, že sa už niekoľko týždňov intenzívne diskutuje o verejných výdavkoch, seriózne návrhy, kde ušetriť, aby sme mohli inde pridať, sa bohužiaľ veľmi nevyskytli. V súčasnosti sa hľadá suma 2-3 miliardy korún. Táto úvaha je pokusom o veľmi zjednodušený, skôr ilustratívny návrh na začatie rozumnejšej ekonomickej diskusie o šetrení výdavkov v navrhovanom štátnom rozpočte. Doterajšie "návrhy" zvýšiť predpokladané papierové príjmy, plošne znižovať výdavky alebo využiť nižšie úroky totiž nemusia nutne znamenať dlhodobú formu šetrenia.

Najskôr poľnohospodárstvo

Pre ekonómov azda prvým čestným kandidátom na šetrenie je neefektívne poľnohospodárstvo. Medziročný nárast výdavkov cez 50 percent za 2 roky v situácii, v akej sa nachádza školstvo a zdravotníctvo je priamo škandalózny.

Existujú tu dva mýty na obhajobu takejto málo pochopiteľnej politiky. Prvým argumentom je, že "iní to robia". Keby sa okolité krajiny náhle rozhodli masívne dotovať výrobu bicyklov na úkor školstva, znamená to, že by sme mali aj my dotovať bicykle? Je pravdou, že úzky okruh poľnohospodárov bude v ťažšej pozícii konkurovať. Je správne obmedziť širší okruh, napríklad učiteľov, aby sme vyrovnali podmienky poľnohospodárom? Prečo sa napríklad nesnažíme medzinárodne "zrovnoprávniť" vzdelanie alebo iné oblasti? Takáto snaha by úplne znemožňovala samostatnú hospodársku politiku a vyvrcholila by v harmonizácií daní, čo súčasná vláda odmieta.

Druhým nesprávnym mýtom je, že dotácie vôbec nezáležia na nás, ale nám ich vnucuje EÚ. Nie je to pravda. Vláda sa dobrovoľne r...

Celý článok si môžete prečítať tu »».