Doplnkové dôchodkové poisťovne majú niekoľko druhov dávok
Diskusia 410. 1. 2002 - Nerovnováha v súčasnom demografickom vývoji - znižujúca sa pôrodnosť spolu s predlžujúcou sa priemernou dĺžkou života - má za následok všeobecné starnutie obyvateľstva. Tento jav už dnes vyvoláva alarmujúci pokles pomeru prispievateľov do dôchodkového systému k počtu príjemcov dôchodkových dávok, čo nevyhnutne vedie k prehlbovaniu deficitu základného fondu dôchodkového poistenia. Systém dôchodkového zabezpečenia bude bez zásadnej reformy už v najbližších rokoch nesolventný.
Doplnkové dôchodkové poisťovne vznikli preto, aby poskytli doplnkový príjem v neproduktívnom veku. Poisťovne vyplácajú dávky na základe príspevkov zamestnancov a zamestnávateľov. Výhodnosť poistenia umocňuje aj skutočnosť, že príspevky poistenca tvoria odpočítateľnú položku základu dane, až do 24 000 korún ročne. Toto zvýhodnenie možno čerpať aj v prípade jednorazovej úhrady príspevku, napríklad v decembri. Poisťovne vyplácajú niekoľko základných druhov dávok. V komerčných životných poisťovniach pripadne časť zisku jej akcionárom a iba zvyšok je rozdelený v prospech jej poistencov. Doplnkové dôchodkové poisťovne sú podľa zákona povinné rozdeliť celý výnos z majetku na dôchodkové účty poistencov.
Základným typom doplnkového dôchodku je doplnkový starobný dôchodok. Nie je žiadnym spôsobom previazaný na „štátny" starobný dôchodok, ktorý poskytuje Sociálna poisťovňa, a jedinou podmienkou na to, aby ho poistenec mohol začať poberať, je dosiahnutý vek 50 rokov. Ak sa poistenec rozhodne poberať doplnkový starobný dôchodok, môže hneď na začiatku požiadať o okamžité vyplatenie jednorazovej sumy až do výšky určenej po dohode s poisťovňou zo stavu jeho dôchodkového účtu, ktorá mu pomôže vykryť náklady súvisiace so zmenou životného štýlu po odchode na dôchodok. Po vyplatení tejto sumy začne poistenec poberať pravidelný dôchodok.
Doplnkový starobný dôchodok sa dá poberať dočasne alebo vo forme doživotnej renty. Výška starobného dôchodku závisí od stavu osobného účtu, veku poistenca a doby poberania dôchodku. Doplnkový starobný dôchodok môže byť kombinovaný s pozostalostným dôchodkom, ktorý je vyplácaný pozostalým osobám počas niekoľkých rokov od smrti poistenca. Pozostalostný dôchodok je vyplácaný aj v tom prípade, ak poistenec splnil podmienky na poberanie doplnkového starobného dôchodku, ale z akýchkoľvek príčin ho ešte nezačal poberať. V tomto prípade sa pozostalostný dôchodok vypláca po obdobie niekoľkých rokov.
Doplnkový invalidný dôchodok môže poistenec poberať vtedy, ak mu vznikol nárok na štátny invalidný dôchodok v Sociálnej poisťovni, to znamená ak ho posudková komisia sociálneho zabezpečenia uznala invalidným. Poistenec, ktorý splní podmienky poberania doplnkového invalidného dôchodku, môže na začiatku požiadať o okamžité vyplatenie jednorazovej sumy až do výšky 50 % zo stavu jeho dôchodkového účtu. Doplnkový invalidný dôchodok sa tak ako doplnkový starobný dôchodok môže vyplácať doživotne alebo počas určitého obdobia a zároveň môže byť kombinovaný s pozostalostným dôchodkom.
Výsluhový dôchodok je určený pre zamestnancov tých podnikov, ktoré sa na tom s poisťovňou dohodli. Existujú dva základné typy výsluhových dôchodkov - výsluhový rizikový a výsluhový zmluvný dôchodok. Výsluhový rizikový dôchodok je určený poistencom, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 (rizikové práce). Podmienkou poberania výsluhového rizikového dôchodku je dosiahnutý určitý počet rokov a odpracovaná minimálna doba v danej pracovnej kategórii stanovenej zamestnávateľom. Výsluhový zmluvný dôchodok je podobný ako výsluhový rizikový dôchodok, s tým rozdielom, že ho môžu poberať aj poistenci vykonávajúci akékoľvek iné práce dohodnuté so zamestnávateľom. Oba typy výsluhových dôchodkov je možné poberať doživotne alebo počas určitého obdobia a zároveň môžu byť kombinované s pozostalostným dôchodkom.
Výnosy a investície.Doplnková dôchodková poisťovňa všeobecne negarantuje výnosy presným percentom, ale garantuje, že na individuálny účet klienta pripíše všetky výnosy, ktoré zodpovedajú jeho finančným prostriedkom na individuálnom účte. Doplnková dôchodková poisťovňa Lipa nie je podnikateľský subjekt a nevytvára zisk pre seba. Obrazne ju môžeme prirovnať k akciovej spoločnosti, kde akcionári sú všetci poistenci a všetok výnos sa medzi nich rozdeľuje. Poisťovňa si môže ponechať len prostriedky na správu, ktoré zákon určuje vo výške 3 % z príspevkov a z výnosov.
Dnes sme svedkami, že občania prichádzajú o svoje úspory v rôznych spoločnostiach, pretože ich peniaze sú investované do nevýhodných investícií. Môžu si byť občania istí, že nedôjdu o peniaze v doplnkových dôchodkových poisťovniach? Zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení hovorí o tom, kam sa môžu investovať peniaze poistencov. Doplnková dôchodková poisťovňa môže umiestniť peňažné prostriedky v banke inej ako depozitár tak, že hodnota vkladu v jednej banke zvýšená o menovitú hodnotu nakúpených vkladových listov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov alebo dlhopisov emitovaných touto bankou nepresiahne 40 % základného imania banky a nepresiahne 25 % hodnoty majetku, s ktorým má doplnková dôchodková poisťovňa právo hospodáriť.
Doplnková dôchodková poisťovňa môže investovať peňažné prostriedky do cenných papierov. Ide o štátne dlhopisy, pokladničné poukážky a dlhopisy Fondu národného majetku SR. Okrem toho môže peniaze poistencov vložiť do dlhopisov prijatých na hlavnom trhu burzy cenných papierov do 20 % hodnoty majetku, s ktorým má doplnková dôchodková poisťovňa právo hospodáriť.
Prípadne môže finančné prostriedky vložiť do akcií a podielových listov uzatvorených podielových fondov prijatých na verejné obchodovanie na hlavnom trhu burzy cenných papierov a do podielových listov otvorených podielových fondov bez ohľadu na to, či sú verejne obchodovateľné, do 20 % hodnoty majetku, s ktorým má doplnková dôchodková poisťovňa právo hospodáriť.
Doplnková dôchodková poisťovňa môže investovať do zahraničných cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na hlavnom trhu tuzemskej burzy cenných papierov alebo zahraničnej burze cenných papierov do 15 % hodnoty majetku, s ktorým má doplnková dôchodková poisťovňa právo hospodáriť, nehnuteľností, pri ktorých je predpoklad stáleho výnosu do 10 % hodnoty majetku, s ktorým má doplnková dôchodková poisťovňa právo hospodáriť. V majetku, s ktorým doplnková dôchodková poisťovňa hospodári, nemôže byť viac ako 10 % z celkovej menovitej hodnoty cenných papierov vydaných rovnakým emitentom. Doplnková dôchodková poisťovňa nemôže investovať peňažné prostriedky do akcií svojho depozitára a do akcií obchodníka s cennými papiermi, ak pre doplnkovú dôchodkovú poisťovňu vykonáva správu cenných papierov. Doplnková dôchodková poisťovňa pri predaji cenných papierov alebo zahraničných cenných papierov z majetku alebo do majetku, s ktorým má doplnková dôchodková poisťovňa právo hospodáriť, alebo pri kúpe cenných papierov alebo zahraničných cenných papierov je povinná predávať alebo kupovať tieto cenné papiere za najvýhodnejšiu cenu, ktorú možno dosiahnuť v prospech poistencov a príjemcov dávok, najmenej za kurz cenného papiera, za ktorý bol v deň predaja alebo nákupu obchodovaný na burze cenných papierov alebo na obdobnom trhu cenných papierov.
Článok poskytol časopis Investor. Bližšie informácie o časopise nájdete tu
Časopis Investor môžete získať aj prostredníctvom tejto on-line objednávky, prípadne na adrese investor@nextra.sk
