Československé konštanty a premenné

Československá ekonomika mala od vzniku v roku 1918 až do jej zániku v roku 1992 produkčný potenciál, ktorý výrazne presahoval potreby jej vnútorného trhu. Česko i Slovensko patrili medzi najpriemyselnejšie časti Rakúsko-Uhorska. Po rozpade monarchie zostali v Československu dve tretiny spracovateľského priemyslu, ktorého trh sa však drasticky zmenšil - znížením počtu obyvateľov štátu zo 60 na 14 miliónov. Reštrukturalizácia ekonomiky nového štátu prebiehala pomaly. V novom štáte nadobudli krátko po vojne veľký vplyv domáce banky.

Bankové koncerny

Do nového štátu vstupovalo Československo so slabým domácim kapitálom - veľké firmy mali zahraničných vlastníkov a účty vo viedenských, resp. budapeštianskych bankách. Menová aj rozpočtová politika povojnového ministra financií Aloisa Rašína mala silné deflačné účinky - československá mena sa vo vzťahu k menám okolitých krajín postupne výrazne zhodnocovala, čo pomohlo domácim bankám získať si dôveru obyvateľstva a podnikateľských kruhov. Zákon navyše zakazoval filiálkam viedenských a budapeštianskych bánk umiestnenie vkladov, ktoré na území Československa získali, v ich zahraničných centrálach. Prílev peňazí do domácich bánk zo začiatku viedol k enormnému zvýšeniu bankových investícií aj podnikateľských úverov.

Zhodnocovanie meny však malo aj svoju odvrátenú tvár. Ceny aj mzdy išli prudko dolu, zdvihla sa vlna bankrotov priemyselných a obchodných podnikov, ktoré predtým niektoré české banky bezhlavo úverovali, resp. získavali v nich akciový podiel, takže nasledovala vlna bankrotov v bankovom sektore. Na Slovensku dochádzalo k likvidácii a zániku priemyselných podnikov v ešte väčšej miere ako v Čechách. V porovnaní s českým priemyslom bol slovenský málo rozvinutý, podkapitalizovaný a jeho tradiční obchodní sprostredkovatelia zostali za hranicami. Neschopnosť nájsť nové trhy, kapitál na modernizáciu aj prevádzkový kapitál umocňoval fakt, že slovenské banky boli slabé, nízky bol aj potenciál voľných financií u obyvateľstva. Kontakty s budapeštianskymi bankami postupne zanikali, české banky si budovali sieť pobočiek na Slovensku veľmi pomaly, štátna regulácia obchodu a verejné obstarávanie boli v rukách pražskej administratívy, takže najmä v prvých rokoch existencie republiky dochádzalo aj v dôsledku neznalosti slovenského prostredia k uprednostňovaniu záujmov českých firiem.

Prakticky jedinou bankou, ktorá v celom povojnovom období bez väčších problémov posilňovala svoju pozíciu, bola pražská Živnobanka. V čase, keď oveľa menšie banky mohutne a bezhlavo podliehali politickému tlaku aj lákavým výnosom na kapitálovom trhu, úverovali, investovali a nakupovali bez dôslednejšej analýzy a prognózy budúceho vývoja, Živnobanka robila konzervatívnu politiku. Sústredila sa na podporu fúzií a koncentráciu kapitálu vo vybraných odvetviach, na nostrifikáciu veľkých podnikov, pričom dôsledne dbala na diverzifikáciu úverového aj akciového portfólia. Pod jej egidou vznikol koncern ČKD aj Škoda Mladá Boleslav, kontrolovala zbrojovky, chemickú výrobu v Ústí nad Labem, Vítkovické i Třinecké železiarne aj vtedajšieho exportného lídra - cukrovarnícky priemysel.

V poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve si zasa získali kľúčové postavenie Agrobanka a Moravská banka. Do veľkej miery im k tomu pomohlo financovanie transakcií v rámci pozemkovej reformy.

Monarchiu nahradili spriatelené mocnosti

Povojnový problém nadmerných výrobných kapacít pomohol vyriešiť v prvých rokoch vysoký dopyt vojnou zničenej Európy po základných tovaroch, najmä potravinách. Aj francúzska armáda - obsadením Porúria ochromila život v tejto najvýkonnejšej priemyselnej oblasti Nemecka a popri francúzskych sa na uvoľnených trhoch bohato priživili aj československé firmy a banky.

Svetová hospodárska kríza začiatkom 30. rokov postihla Československo v dôsledku veľkej závislosti od exportu ťažko a na dlhé obdobie. Výsledkom bola vysoká nezamestnanosť a pokles priemyselnej produkcie o 30 percent. Exportná schopnosť priemyslu sa však v priebehu niekoľkých rokov obnovila. Na zahraničných trhoch rástol dopyt po produkcii ťažkého priemyslu, najmä po zbraniach, a Československo naň reagovalo tak úspešne, že robilo 26 percent svetového obchodu so zbraňami. V druhej dekáde existencie 1. československej republiky sa výrazne začalo industrializovať aj Slovensko.

Po roku 1948 sa kapacita československého a najmä slovenského priemyslu ďalej rapídne zvyšovala - od roku 1937 do roku 1978 vzrástol ťažký priemysel desaťnásobne, čo bol svetový unikát. Impulzom bol tentoraz dopyt socialistických spriatelených štátov, najmä obrovský nenasýtený trh Sovietskeho zväzu. Koncom 80. rokov konštatovali pracovníci Prognostického ústavu ČSAV, že Československo v prepočte na jedného obyvateľa disponuje najväčším konvenčným priemyselným potenciálom na svete. Tento potenciál však stál na hlinených nohách. V 80. rokoch už znepokojujúce množstvo produkcie končilo v nepredajných zásobách alebo v krajinách, ktoré nám za dodávky nikdy nezaplatili, alebo ak zaplatili, tak v naturálnej forme...

Celý článok si môžete prečítať tu »».